Pre Nový Čas Nedeľa sympatický herec povedal, prečo nemusí odháňať dotieravé fanúšičky a prečo by nikdy nešiel do politiky. A prezradil aj oveľa viac!
Keď vám ponúkli rolu farára v Hornej Dolnej, nebolo vám to celkom cudzie. Váš otec a strýkovia predsa vyrastali na fare.
Máte v istom zmysle pravdu. Na môjho dedka si pamätám iba z fotiek. Bol právnik, sympatický chlap s fičúrskymi fúzikmi a koncom 2. svetovej vojny ho nešťastne zastrelili. Stará mama tak zostala sama s tromi deťmi. Aby uživila rodinu, išla robiť gazdinú na faru k dekanovi v Banskej Bystrici. V detstve sme s bratom a s bratrancami k nej chodili na víkendy a prázdniny. Pamätám si, že pán dekan bol veľmi rozvážny, museli sme sa správať slušne.
Aj ste miništrovali pri omši?
Nie, nikdy som neminištroval, hoci som bol vychovávaný v rímskokatolíckej viere a každú nedeľu sme s celou rodinou chodili do kostola.
Stotožnili ste sa teda rýchlo s postavou farára?
Som povolaním herec, takže je mojou prirodzenou úlohou stvárniť ponúknutú rolu či už na javisku, alebo pred kamerou, čo najvernejšie. V postave farára Janka Chalupku mladšieho v Hornej Dolnej sa mi to zrejme podarilo, lebo diváci si rýchlo zvykli. Myslím si, že to je náš herecký osud v dlhodobých seriáloch, že si vás ľudia cez obrazovku stotožnia s postavou, ktorú práve interpretujete. Keď som sa v minulosti takto „narodil“ cez obrazovku ľuďom do obývačiek v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, ľudia ma aj v civilnom živote považovali za primára gynekológie - doktora Kalmana. Niektoré ženy si dokonca odo mňa pýtali odborné rady, muži boli zase zvedaví, ako to na gynekológii naozaj funguje. Musel som im vysvetliť, že my herci v skutočnosti neoperujeme a tam, kde sa sústredene pozeráme a kde kamery už nevidia, máme zväčša uložené texty. (smiech)
Potom prišlo Búrlivé víno a zas iný typ postavy...
Tam som fungoval v pre mňa úplne atypickej postave nesebavedomého, roztržitého Sláva Dolinského, úplne odlišnej od mojej povahy. Tým, že seriál sa vysielal päť rokov, ľudia na ulici občas na mňa zakričali: Slávko! Vtedy som si spomenul na majstra Ladislava Chudíka, ktorému tiež vďaka seriálu Nemocnica na okraji mesta veľakrát nepovedali inak ako primár Sova. A pritom môžete mať za sebou v divadle odpremiérovaných nespočet postáv zo Shakespeara, ruskej klasiky... Väčšina divákov si nás hercov pamätá iba z postáv, ktoré sme stvárnili na televíznej obrazovke. Niekedy je to smutné.
No a teraz ste farár Ján Chalupka z Hornej Dolnej...
... a keď Horná Dolná skončí, do pol roka ľudia zabudnú, že som hral farára.
Horná Dolná je komediálny seriál. Neváhali ste ani minútu, keď vás tvorcovia oslovili?
Spočiatku som bol veľmi rezervovaný k ponuke aj k typu seriálu. Režisér Tomáš Jančo, ktorý ho rozbiehal a s ktorým som sa už poznal z iných projektov, ma presvedčil, že seriál nemá ambíciu stavať na prvoplánových lacných skečoch. Cieľom nebolo, aby sa diváci od smiechu váľali po zemi a chytali sa za bruchá. Cieľom bol milý úsmev. Neuťahujeme si za každú cenu z dedinských postavičiek, ale ukazujeme, že všetci sme omylní, každému sa občas niečo nepodarí, zabudneme a zakopneme, z čoho potom vznikajú vo všednom živote rôzne vtipné nedorozumenia. Okrem toho sme tam všetci fantastická partia kolegov, k tomu nádherné prostredie Novej Lehoty, obce v kopcoch Považského Inovca, kde sa to všetko odohráva.
Nakrúcanie v panenskej prírode je isto príjemné...
Krásna krajina namiesto štúdia je naozaj nezameniteľná, hoci veľakrát nám robí problémy počasie. Navyše, nad hlavami nám často lietajú lietadlá, občas máme pocit, že sme na letisku. Často musíme počas ostrej klapky nakrúcanie stopnúť. Asistenti réžie majú na mobiloch aplikácie a sledujú, kedy aké lietadlo poletí. Vtedy náš ženú: „Rýchlo, rýchlo, lebo o chvíľu nad nami preletí lietadlo z Austrálie!“ Smejeme sa, že by sme mohli robiť letových dispečerov.
Úprimne, kým som vás nevidela hrať v Hornej Dolnej, nevedela som si vás predstaviť ako komika.
Je pravda, že v civile nie som žoviálny, expresívny typ. Sám som zo seba občas prekvapený, že čo sa to so mnou v mojom povolaní herca deje a objavujem tak v sebe skryté komnaty. Je pre mňa veľká výzva a radosť účinkovať aj v rolách, ktoré ma ako interpreta „nezaškatuľkovávajú“ do rovnakého typu postavy. Teší ma, keď sa režiséri neboja a obsadzujú ma aj do postáv, ktoré mi nie sú na prvý pohľad v živote a v súkromnom prejave blízke.
Vždy ste na mňa pôsobili ako uhladený, seriózny muž. Viete sa odviazať?
Hm, tá uhladenosť a serióznosť asi súvisí aj s prostredím, v ktorom sa pohybujem. Inak sa prejavujem v súkromí doma, inak, keď som v partii spolužiakov z gymnázia a inak, keď som na verejnosti alebo ako pedagóg v škole. Boli by ste veľmi prekvapená, ako neuhladene a naturálne sa prejavujem na našich dlhoročných futbalových tréningoch v zápale hry. (smiech) Ťažko mi je hodnotiť samého seba, ale ako som už spomínal, fakt je, že nie som žoviálny typ. Napríklad nikdy som nevedel rozprávať vtipy na počkanie, keďže si ani jeden nedokážem zapamätať. Na druhej strane ako herec účinkujem v niekoľkých zájazdových divadelných komédiách. Nedávno sme napríklad s Majom Labudom boli ako hostia pozvaní na talkshow v dedinke Láb na Záhorí. Spievali sme, robili sme komediálne scénky, improvizovali sme. S Majom sa poznáme roky, hovoria nám aj Lolek a Bolek. (smiech)
A čo fanúšičky? Neskúšali to niekedy na vás? Predsa len, ste fešák, navyše veľmi úspešný.
Nikdy som nemusel čeliť návrhom. Možno to súvisí s tým, čo ste spomínali, ako pôsobím navonok. Tá moja serióznosť, uzavretosť ženy asi odrádza. V tomto je moja výhoda, že pôsobím odmerane, takže sa nemusím zaoberať pokušiteľskými myšlienkami. Druhá vec je, že či chcem, či nechcem, musím si priznať, že vekovo som už predsa len otecko, ktorý sa blíži pomaly k päťdesiatke.
Ale veď to je chlap v najlepších rokoch!
Áno, ale je kopec mladších, nádejnejších, talentovanejších, krajších, slobodných. Takže skôr tam by som upriamil pozornosť! (smiech) Moje najväčšie fanúšičky, ktoré to na mňa v tomto období skúšajú a pokúšajú ma, sú moje dve dcéry Emka a Hanka. Tým sa často neviem ubrániť. (smiech)
Vaša manželka Janka je tiež vyštudovaná herečka. Nemá ambície venovať sa svojej profesii naplno?
Kým boli deti celkom maličké, Janka ako matka bola pre ne, prirodzene, na prvom mieste. Ani raz neriešila, že jej uniká kariéra pomedzi prsty. Teraz, keď staršia dcérka Emka je druháčka a mladšia Hanka začala chodiť do škôlky, uvoľnil sa pracovný priestor aj pre manželku. Môže sa viac realizovať a ak bude mať zaujímavú pracovnú ponuku, určite sa dokážeme dohodnúť a zadeliť si čas pre deti a pre domácnosť.
Takže nie ste len „sviatočný“ otecko, ale viete sa o dcéry postarať, ak treba?
Pracovných aktivít mám naozaj veľa, ale snažím sa byť čo najviac s rodinou. Rodinu si značím doslova ako pracovnú aktivitu do diára. Takže ak mi niekto zavolá s pracovnou ponukou a ako rodina tam máme už naplánovaný súkromný program, poviem, že už tam mám inú prácu. Ak by som to totiž robil tak, že veď keď budem mať voľno, budem sa venovať manželke a deťom, možno by sa mi to nepodarilo nikdy.
Zdedili dievčatá po rodičoch herecký talent?
Staršia Emka si už zahrala maličkú roličku v seriáli Milenky ako dcéra Lukáša Latináka. Tým, že je veľmi extrovertná, vyskúšali sme, ako zareaguje. Mysleli sme si, že sa ako sedemročná predsa len bude ešte okúňať a hanbiť. No práve naopak, filmové prostredie sa jej zapáčilo až tak, že som sa trošku naplašil.
Prečo?
Pretože viem, že herecké povolanie je náročné. Budem rád, keď sa jej podarí nájsť v sebe aj iné vlohy ako herecké. Samozrejme, keď ju to bude aj v budúcnosti baviť a napĺňať, nebudeme jej brániť. Na prvom mieste je však teraz škola a keď by prišla pre ňu ponuka objaviť sa dlhodobo v dennom seriáli, nesúhlasil by som.
Ako herec sa angažujete aj v spoločenskom dianí. Niekoľkokrát ste sa verejne vyjadrili napríklad k vražde novinára Jána Kuciaka († 27) a jeho snúbenice Martiny († 27).
Moje verejné vyjadrenia, postoje a názory spustila práve spomínaná vražda. Nikdy som sa nehral na žiadneho revolucionára ani tribúnového rečníka. Z mojej strany to preto ani teraz nebolo žiadne plamenné revolucionárske rozhodnutie. Spoločenská a politická situácia, ktorá vznikla v našej krajinke, ma nenechala ľahostajným, vtiahla ma do diania a zrazu som si uvedomil, že nemôžem stáť bokom. Že sa k tomu ako verejná osoba musím vyjadriť priamo a jasne. A nie, že veď uvidíme, ako to dopadne. To je zbabelé a prospechárske. Také slovenské. Uvedomil som si, že ako otec dvoch malých dcér musím spraviť všetko pre to, aby vyrastali v krajine, kde za vraždu, podvody a korupciu sa chodí pred súd a nesedí sa vo vysokých funkciách.
Čo hovoríte na nedávne vyjadrenia vášho hereckého kolegu a súčasného programového riaditeľa RTVS Mareka Ťapáka, ktorý v konšpiračnom internetovom médiu rozprával o manipulácii na protestoch po vražde Kuciaka a Kušnírovej zo strany jeho hereckých kolegov?
Ak sa vyjadril v tom zmysle, že protesty boli zmanipulované a financované mimovládkami, tak je to nezmysel. V každom prípade si myslím, že tam bolo oveľa viac pozitívnej energie ako negatívnej. Priznám sa, viac sa k jeho vyhláseniam neviem striktne vyjadriť. Prekvapujú ma.
Vy ste nikdy nemali ambíciu ísť do politiky?
Nie, myslím si, že politika a moc je ako parazit, ktorý sa veľmi pomaličky a naoko nenápadne začne rozliezať po celom hostiteľovom tele. Obeť si to väčšinou nevšimne a keď aj áno, už je neskoro. Necítim sa byť takým hrdinom, že by som tomu dokázal odolávať. Nepotrebujem byť bábka v niekoho rukách. Nedokážem pochopiť, ako ľudia, ktorí robia podvody a korupciu, žijú sami so sebou. Ako sa na seba pozerajú do zrkadla v kúpeľni, keď sú tam sami. Zaujímalo by ma, či majú svedomie naozaj vyoperované, alebo sú vo svojom zúfalstve schopní sami seba klamať, že ich to nezožiera. Mňa by to psychicky položilo a keď nie, už by som to nebol ja.