Najmä v divadle mu nie sú cudzie ani vážne úlohy. Predovšetkým milujúcim manželom a otcom troch dcér.
Ľudia vás majú zaškatuľkovaného ako komika, najmä vďaka sitkomu Horná Dolná či relácii Kredenc. Vy však máte oveľa viac hereckých aktivít. Na čom pracujete aktuálne?
Teším sa z možnosti zahrať si v celovečernom filme postavu nebohého Joža Urbana († 34), autora textu piesne Voda, čo má drží nad vodou. Z geniálneho básnika a textára Elánu, Žbirku, Dubasovej či Lehotského sa stal prakticky bezdomovec, ktorý pred alkoholovými démonmi ušiel do Zvolena. Jeho priateľ, aforista Ondro Kalamár o ňom napísal filmový scenár. Na Slovensku sa nenašiel nik, kto by to natočil, preto sa toho ujal český režisér Tomáš Magnusek. Pre mňa ako herca, ktorý je zaškatuľkovaný ako komik, bolo výzvou hrať dramatickú postavu poeta.
Neprekáža vám, že doma vás stále vnímajú ako herca komediálnych žánrov?
Áno, televízni diváci ma tak môžu vnímať. Keď potom prídu do divadla, sú prekvapení, že ma vidia aj v inej polohe. Aj pre režiséra a pre divadlo to býva príjemné precitnutie, že Pomajbo nie je len komik. Hrám aj násilníkov, zurvalcov, despotov, miliardára, ktorý znásilňuje, ponižuje, týra... Kým väčšinou ma na ulici potľapkávajú televízni diváci po pleci, po divadle ma nikto nečaká, lebo sa ma boja.
Chápem, že ľudia v tom môžu mať zmätok. Aký teda ste v skutočnosti?
Mám rád ľudí, som priateľský, veľakrát až príliš úprimný. Idem oproti ľuďom s otvorenou náručou a nečakám negatívne reakcie, podrazy...
To sa dnes veľmi nenosí.
Tisícky ľudí mi hovoria, že nemám byť taký otvorený a ústretový, lebo sa mi to môže vypomstiť. Mnohí mi radili: Roman, nerob to, otočí sa to proti tebe! Aj som to skúšal, ale v päťdesiatke sa s tým človek už musí zmieriť, aj keď niekedy dostanem po nose. Neviem byť iný.
Nemajú vás za čudáka, keď ste stále vysmiaty? Všetci majú problémy a pre vás je svet gombička...
Slovenská národná vlastnosť je chodiť a sťažovať sa, aké je všetko zlé. Aj ja mám starosti a pod tlakom nepríjemných udalostí sa niekedy mením na pitbulla. Vtedy radšej nevyjdem z domu, aby som ľudí nesklamal. Je lepšie, keď sa ľudia usmievajú na veselého herca, ako keby sa mračili na nahnevaného politika.
Ktorý z doterajších televíznych projektov vám najviac sadol?
Pre mňa boli vždy všetky projekty herecky príťažlivé, či už to bola relácia SOS, Partička, teraz Horná Dolná alebo Kredenc. Veď kto má takú možnosť za 45 minút relácie zahrať toľko postáv – od podnikateľa cez ocka, frajera, houmlesáka, Turka, policajta? Paradoxne, v Čechách ma poznajú najmä ako dramatického herca a často mi neveria, že doma hrám v komických skečoch.
Spomenuli ste postavu ocka. Tí, ktorí videli vašu one man show Ocko, tvrdia, že hovoríte zo srdca otcom, ale aj mamám.
Hereckých rolí je veľa, kariéra to je raz úspech, raz neúspech, bol som aj slávny aj neslávny, bohatý aj chudobný. Potom sa stanete otcom, príde predstavenie Ocko a vy po štyridsiatke objavíte niečo a pýtate sa – čo som robil doteraz? Veď to je to, čo chcem robiť, to je to, v čom som sa našiel. Preto to už päť rokov robím. Išiel som do toho spolu s mojou ženou Petrou, ktorá predstavenie manažuje. Je pravda, že hrám sám seba. Veď koho iného by som mal hrať? Dnes, keď si každý chúlostivo chráni súkromie, ja ukazujem rodinné fotky divákom na predstavení, idem s kožou na trh. A čo je pre mňa dôležité – ľudia odchádzajú z divadla ruka v ruke. Pobavili sa, zasmiali sa, ale odnášajú si z predstavenia aj čosi viac.
Sám máte tri dcéry - Vivien (10), Noemi (8) a Timeu (4), takže skúseností dosť na to, aby ste čo-to mohli aj poradiť.
Jedna pani po predstavení v Čechách prišla za mnou aj so svojím manželom a vraví mu: Poďakuj sa pánovi Pomajbovi! Viete, pán Pomajbo, ja som s ním už nechcela ísť ani do divadla, sme spolu už dlho, ide mi na nervy, mám ho plné zuby... Ale videli sme vašu šou a všetko, čo sme spolu prežili, ste mi pripomenuli. Viete čo, ja to s ním ešte skúsim!
To je milé!
Často sa mi stáva, že vidím v hľadisku chlapa, ktorý by radšej sedel na pive s kamarátmi, než išiel so ženou do divadla a počúval nejakého chlapa, ako mu radí, aký má byť otec. A on zrazu drgá do manželky a vraví: Dobre hovorí! Počúvaj, čo hovorí! On hovorí za nás, chlapov! Zažil som aj čosi, čo by mi v živote nenapadlo, že sa stane v divadle. Istá tehotná pani ma poprosila, či by som mohol počas mojej šou oznámiť jej manželovi, že čakajú dieťatko. Dohodli sme sa a na konci predstavenia som ho vyzval na pódium a podal som mu do ruky fotku z ultrazvuku so slovami: „Toto je vaše! To vám posielajú anjelíčkovia!“ Pozeral na tú čiernu machuľu na obrázku a nechápal, čo od neho chcem. Keď pochopil, že to je bruško jeho ženy, v ktorom je bábätko, pozrel sa na manželku a začal plakať. Ja som začal plakať, diváci plakali s nami a tlieskali. Vravím si, ty kokso, toto je vrchol mojej kariéry, ja tu rozdávam deti!
A čo vy, nepribudne k trom dcéram aj syn?
Už keď sme čakali prvé dieťa, tak sa ma pýtali, či to bude chlapec. Zo žartu som vtedy odvetil, že štvrtý bude syn. Teraz, keď máme tri dcéry, moja žena sa ma pýta: A kto vravel, že štvrtý bude syn? (smiech)
A bude?
Na toto neviem odpovedať. Vážim si, že máme krásne, zdravé deti. My sme s Petrou nikdy nič neplánovali, neplánujeme ani syna. Uvidíme, čo život prinesie. Ale poviem vám, že som šťastný, že mám tri dievčatká! K mojej precitlivenej povahe sú tie baby úplne super.
Ste často na cestách a výchova leží v mnohom na pleciach manželky. Petra bola art direktorka magazínu o bývaní, nechýba jej vlastná realizácia?
Chýba! Peťka je moje všetko! Je manažérka, kostymérka, dizajnérka, manželka a predovšetkým skvelá mama našim dcéram. Pred časom si otvorila vo Vajnoroch detské centrum radosti, takže detí máme oveľa viac, než len vlastné tri. Úprimne, ja ju vidím ako budúcu starostku, lebo spája ľudí. (smiech) Ja mám niekedy ľudí „plné brýle“. Som medzi nimi stále - v divadle, na eventoch, a keď prídem domov, občas ma tam čaká ďalší event, lebo tam sedia mamičky a debatujú.
Kto z vás je prísnejší rodič, vy alebo Petra?
Ťaháme s manželkou vo výchove za jeden povraz. Už teraz mi kamaráti radia, aby som si kúpil flintu, lebo keď baby vyrastú, bude to nápor! Uvidíme… Riadim sa heslom: Keď je šťastná žena - je šťastná celá rodina!
