Je totiž presvedčený, že prezidentskí kandidáti by mali verejnosti aj takýmto spôsobom ukázať svoju kompetentnosť. V prejave vyzval na diskusiu o novej spoločenskej zmluve, ktorá by mohla vyústiť do prijatia novej Ústavy a zadefinovania Druhej Slovenskej republiky, a tiež na posilnenie právomocí hlavy štátu, ktorú vyberajú občania v priamej voľbe.
Viac ako trištvrtehodinový prejav si v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave vypočuli aj exprezidenti Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster. Chmelár vysvetlil, že od prezidentského kandidáta je korektné, aby nielen kritizoval, ale aj ukázal, ako si predstavuje výkon funkcie. "Aby občania mohli porovnávať a vedieť, ako by som si v nej počínal," vysvetlil zmysel jeho aktivity.
Doterajším správam o stave republiky Chmelár vyčíta, že neprinášajú riešenia, ale sú glosovaním udalostí. Za takú označil aj správu, ktorú v stredu (13.6.) predniesol v parlamente Andrej Kiska. "To, čo sme počuli, nebola komplexná syntéza, to boli rešerše, navyše to bola skôr správa o stave vlády ako správa o stave republiky. V takomto ponímaní musíte byť jednak nad vecou a jednak by ste mali ponúknuť komplexnú syntézu stavu spoločnosti a zároveň aj s návrhmi na riešenie," vysvetlil.
V tieňovej správe Chmelár konštatoval, že Slovensko nemá sformulované svoje dlhodobé ciele, pričom čelí politickému a morálnemu rozkladu spoločnosti, ktorá stráca dôveru v štát. Nebezpečným sprievodným javom je úplná strata tolerancie, pričom prehlbujúca sa polarizácia spoločnosti smeruje k jej rozkladu, na čo podľa Chmelára politici ani médiá dostatočne nereagujú.
Súčasnú vládnucu garnitúru Chmelár kritizoval za to, že jej najväčšou prioritou sú výdavky na zbrojenie. Z jeho pohľadu by bolo efektívnejšie nasmerovať dve percentá DHP deklarované ako cieľ v tejto oblasti do vedy a výskumu. Vyzval na väčšie reflektovanie klimatickej zmeny, na rozsiahlejšiu podporu kultúry a nasmerovanie väčšieho množstva financií do školského systému. "S výdavkami na úrovni Latinskej Ameriky a platmi na úrovni Afriky nemôžeme dobehnúť európsku úroveň," povedal.
Otázka novej Ústavy je podľa Chmelára príkladom vyslovene prezidentskej témy. Je presvedčený, že súčasná splnila historický cieľ, vyčerpala sa a v súčasnosti nedokáže efektívne riešiť problémy Slovenska. Prijatie nového základného zákonu štátu vidí ako najlepšiu cestu k prekonaniu súčasných sporov a napätia v spoločnosti. "Prezident by mal zvolať ústavodarné zhromaždenie, zvolať expertov z rôznych oblastí a rôznych politických prúdov, aby najprv diskutovali a ak usúdia, že je to vhodné, aby sa pokúsili dohodnúť na takom základnom zákone štátu, ktorý nebude potrebné meniť každého pol roka a ešte takými nedôstojnými formami, ako sa to deje," ozrejmil.
Slovensko čelí podľa Chmelára problémom súvisiacim s deľbou moci v štáte, medzi nimi i neadekvátnemu postaveniu prezidenta, ktorého legitimita bola posilnená priamou voľbou, ale jeho kompetencie ostali na ceremoniálnej úrovni. "Reči kandidátov, že netreba meniť kompetencie, považujem za neúprimné alebo nekompetentné. Každý prezident sa totiž pohybuje na hrane Ústavy a niektorí ústavní právnici si myslia, že ju aj prekračuje," vysvetlil s tým, že terajší stav je narušením pôvodného ducha Ústavy. Chmelár nie je zástancom prezidentského modelu, za vzor dal susedné Poľsko, kde hlava štátu má zákonodarnú iniciatívu a jej veto môže parlament prelomiť až trojpätinovou väčšinou.
