Nedávno ste oslávili 84 rokov. Ako vnímate tých osem krížikov?
Na prežité roky spomínam s veľkou vďačnosťou. Ďakujem tam tomu hore, že mi doprial dožiť tento vek, a tak mi umožnil vnímať všetko to, čo som do 84. roku prežil. To je žriedlo mojej vďačnosti.
Vrásky pribúdajú, ale oči a duša asi nestarnú...
Prednedávnom som absolvoval operáciu očí a naraz som znovu objavil svet. Svetlo, tieň, farbu, čítam malé písmenká... Ale prišiel som do kúpeľne, aby som sa oholil, a pozerám – ježišmária, aký dedo sa to na mňa díva zo zrkadla?! Sivý zákal sú milosrdné šminky!
Musím vám však skloniť poklonu, pán Kvietik. Vyzeráte ako štramák, roky vám tuším pristanú.
Ďakujem pekne.
Spomínate často na to, aký život ste prežili?
Viete, raz istý pán povedal, že netreba spomínať. Pre mňa je príliš cudzie prijať túto úvahu, pretože si myslím, že spomienky sú niečo, za čo sa človek nemá hanbiť. Naopak, popierať svoj život tým, že nie som ochotný spomínať, to je pre mňa neprijateľné. Etapy môjho života nazývam schodíkmi šťastia. A tých schodíkov šťastia som mal neúrekom.
