Opozičná Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) Pedra Sáncheza, ktorá predložila do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery, síce dlho nemala na svojej strane potrebnú väčšinu 176 poslaneckých hlasov. Medzičasom sa však malá Baskická nacionalistická strana (PNV), ktorá sa s piatimi mandátmi stala jazýčkom na váhach a ktorá iba nedávno pomohla vláde pri schválení rozpočtu, priklonila na stranu socialistov.
Úradujúci španielsky premiér Mariano Rajoy (63) stojí od jesene 2016 na čele menšinovej vlády, pretože parlamentné voľby 2015 ani predčasné parlamentné voľby 2016 nepriniesli jasnú majoritu pre niektorý z politických táborov, ale skôr patovú situáciu v Španielsku.
Sánchez (46) predložil konštruktívny návrh na vyslovenie nedôvery v reakcii na verdikty justície v korupčnej afére okolo Rajoyových ľudovcov s tým, že by osobne bol pripravený nahradiť súčasného predsedu vlády. Ľudovú stranu (PP) odsúdili v uplynulom týždni na pokutu 245 000 eur za zapletenie sa do aféry známej ako Operación Gürtel a viacerých bývalých ľudovcov súd poslal na dlhé roky za mreže.
Korupčný škandál, ktorý je považovaný za jeden z najväčších v histórii demokratického Španielska, na verejnosť prvýkrát prenikol v roku 2009. Týka sa podplácania politikov z vládnucej PP španielskymi podnikateľmi, ktorí sa vďaka úplatkom dostávali k lukratívnym verejným objednávkam.
Rajoy sa v uplynulých dňoch dostal pod čoraz väčší tlak. Už pred začiatkom diskusie v zákonodarnom zbore sa ozývali hlasy volajúce po jeho dobrovoľnej demisii. Podľa štvrtkového vydania mienkotvorného denníka El País sa Rajoy odmietaním rezignácie oberá sám o poslednú príležitosť na ocenenie svojej politickej osobnosti posledným odvážnym rozhodnutím. Na demisiu ho vyzýval zatiaľ neúspešne aj Sánchez.
Mariano Rajoy však aj vo štvrtok predpoludním vystupoval v parlamente bojovne a sebaisto. Za opakujúceho sa aplauzu straníckych kolegov sa zákonodarcov PSOE pýtal, s akou morálnou autoritou vystupujú, či sa cítia ako Matka Tereza poukazujúc na ich účasť v istom korupčnom škandále v Andalúzii. Zároveň poznamenal, že v radoch ľudovcov sa vyskytla korupcia, ale Ľudová strana nie je podplatiteľná. Sánchezovi potom adresne vytkol, že za jeho postupom je jediný cieľ - dostať sa k moci, vyplýva zo správy tlačovej agentúry DPA. Keď sa však popoludní rozloženie síl zmenilo, Rajoy sa demonštratívne na diskusii nezúčastnil.
Za návrh PSOE by podľa doterajších avíz mali hlasovať v piatok popri jej 84 poslancoch aj 67 kolegovia z Unidos Podemos a viacero regionálnych strán, okrem iného aj katalánskych, či spomínaná baskická PNV. Centristická strana Ciudadadnos (Občania) ohlásila, že návrh nepodporí požadujúc predčasné voľby.
O osude Mariana Rajoya tak napokon môžu rozhodnúť v Madride aj katalánski poslanci, zastupujúci časť krajiny, s ktorou bol predseda centrálnej vlády v Madride v uplynulom čase v neustálom spore. Katalánci totiž dúfajú, že s inou španielskou ústrednou vládou možno nájdu skôr spoločnú reč. Od pádu Francovej diktatúry v Španielsku v roku 1975 ide iba o štvrtý návrh na vyslovenie nedôvery v parlamente, pričom tri predchádzajúce sa skončili zamietnutím.
