V nádeji na večný život, a teraz nemyslíme ten duchovný, sme ochotní vyskúšať kadečo. Jedným z príkladov je kryonika – zmrazenie ľudského tela v kvapalnom dusíku za účelom oživenia v budúcnosti. Je to vôbec možné a ako to funguje?
Svet zatiaľ žiadny zázračný elixír mladosti neobjavili. Zato však objavil kryoniku – teda vedu, ktorá sa zaoberá uchovávaním ľudských tiel v pôvodnom stave za pomoci chladu v nádeji, že v budúcnosti – napríklad vtedy, keď sa budú dať vyliečiť nevyliečiteľné choroby, bude možné telo rozmraziť a človek bez následkov ožije. Zámerne píšeme v nádeji, pretože aj keď sa telo zmraziť v dnešnej dobe za mastnú sumu dá, súčasný stav vedy zatiaľ nevie, ako ho bez poškodenia rozmraziť a vrátiť do pôvodného stavu.
Drahý špás
Mnohí biológovia kryoniku ani nepovažujú za vedný odbor a vnímajú ju ako urážku modernej vedy. Ich cieľom je predsa to, aby sa človek dožil vysokého veku prirodzeným spôsobom, v čo najlepšom zdraví a nie nejaké posmrtné zmrazenie so žiadnou zárukou. Kryonika však vsádza na budúcnosť a hoci teraz ešte nevedia telo dostať do pôvodného stavu, o niekoľko desiatok rokov či storočí môže byť všetko iné. „Veríme, že lekárska technológia sa v nasledujúcich desaťročiach bude ďalej rozvíjať tak, ako v minulých, čo jej umožní liečiť poškodenie na bunkovej a molekulárnej úrovni a obnoviť plné fyzické a duševné zdravie,” dúfajú kryológovia.
Prvé myšlienky na zmrazenie a oživenie človeka pochádzajú z roku 1773, keď americký spisovateľ Benjamin Franklin v spise Chladenie vyparovaním napísal: „Je možné zmraziť aj človeka, bez toho, aby bol zahubený.“ Prvé seriózne zaoberanie sa touto myšlienkou prišlo až takmer o dve storočia neskôr - v 60. rokoch minulého storočia, keď začali vznikať kryonické spoločnosti.
Aj keď to znie ako scenár zo sci-fi filmov, dnes na svete existujú tri firmy, ktoré sa zmrazovaním ľudí zaoberajú. Dve z nich Alcor a Kryonický inštitút sú v Amerike a KrioRus v Rusku. Zmrazovanie nebožtíkov v kvapalnom dusíku je však drahý špás. Ceny sa pohybujú od 50 000 do 200 000 eur. Keďže nikto, ani vedci, ani zmrazený človek, nevie, ako dlho v takomto stave pobudne, musí si nejakým spôsobom uhradiť aj poplatky spojené s uskladnením tela za každý jeden rok. Pre boháčov to nie je žiaden problém a tí menej majetní to riešia tak, že svoju životnú poistku prepíšu na spoločnosť, ktorá ich zakonzervuje.
Prvý zmrazený
Ako prvý človek sa v roku 1967 dal zmraziť profesor psychológie James Bedford, ktorý zomrel na následky rakoviny. Veril, že keď ho raz rozmrazia, svet už bude poznať liek na zákernú chorobu a on sa tak bude môcť vyliečiť a žiť. Jeho telo je dodnes uložené v spoločnosti Alcor. Prvé zmrazenie bolo však oproti tým dnešným primitívne, a tak sa vyhliadky na opätovné oživenie pána Bedforda blížia k nule.
Každopádne, aj na jeho prípade sa veľa naučil jeden z priekopníkov kryoniky profesor Robert Ettinger, riaditeľ Kryonického inštitútu, ktorý o vede vydal bestseller s názvom Vyhliadky na nesmrteľnosť. Zmrazených nebožtíkov, ktorí čakajú na vzkriesenie v nerezových kotloch, je podľa odhadov už viac ako 300. Iba spoločnosť Alcor vo februári tohto roku zamrazila už 156. pacienta.
Ako na to?
Prvým pravidlom je, aby mal človek s kryonickou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu a aby bol mŕtvy, inak by to bola asistovaná samovražda. Zmraziť telo sa dá iba do momentu, než nastane mozgová smrť. Preto majú kryonické spoločnosti svoje pohotovostné tímy, ktoré sa snažia telo dostať čím skôr z nemocnice alebo márnice. Človeka chladia ľadom a za pomoci heparínu a iných liekov, ktoré zabránia zrážaniu krvi a rozpadu buniek, špeciálnym prístrojom umelo udržiavajú jeho krvný obeh. „Pacienta ihneď odvážame na našu operačnú sálu. Chirurgovia vykonávajú potrebné výkony, ktorých rozsah záleží na želaniach pacienta. Neobvyklé nie sú ani plastické kozmetické úpravy,” povedal v jednom rozhovore Joseph Waynick, niekdajší generálny riaditeľ Alcoru.
Pri zmrazení tela človeka nastáva hneď niekoľko problémov naraz. Voda v bunkách sa premení na ostré kryštáliky ľadu, ktoré môžu tkanivá nenávratne poškodiť. Na to kryonické organizácie vymysleli tzv. kryoprotektanty – niečo ako nemrznúcu zmes. Odborníci odstránia z tela všetku krv a telesné tekutiny a nahradia ich touto zmesou, ktorá zamedzí poškodeniu tkanív pri zmrazovaní. Telo sa potom postupne približne dva týždne zachladzuje až na finálnu teplotu -196 °C. Nakoniec nebožtík skončí uložený dolu hlavou v nerezovej nádobe, často vedľa troch ďalších.
Iba mozog
Aj keby sme vedeli, že sa zamrznuté telo bude dať oživiť, nikto nevie zaručiť, či jeho časti a hlavne mozog nebudú nenávratne poškodené. Na čo by vám bolo takéto predĺženie života, ak by ste ho mali prežiť s veľkým postihnutím? Preto vedci pred pár rokmi prišli s nápadom, že stačí zamraziť iba hlavu oddelenú od tela. Neuroprezervácia, ako sa tento úkon nazýva, pracuje s myšlienkou, že pamäť, zážitky a osobnosť človeka sú uložené v hlave, preto je dôležité zachovať najmä mozog. Telo sa vraj v budúcnosti bude dať vyriešiť klonovaním.
Spoluzakladateľ ruskej spoločnosti KrioRus Danila Medvedev si myslí, že v zmrznutom tubuse stačí vydržať iba 40 rokov. „Teraz nie je možné oživiť mozog, ale vieme oživiť jeho časti. Umelé orgány, kmeňové bunky, umelá inteligencia – všetky tieto technológie sa môžu použiť na oživenie človeka. Záleží len na reguláciách a sociálnej klíme. Je veľmi pravdepodobné, že budeme mať technológiu na oživenie mozgu do roku 2050 a ak nie, tak určite niekedy v 21. storočí – ak dovtedy nezničíme samých seba,“ povedal pre Financial Times.
Zamrznutý King
Kryonizáciu v USA podstúpila bejzbalová hviezda Ted Williams a zmraziť sa po smrti chce dať aj legendárny moderátor Larry King. „Chcem sa dať zmraziť v nádeji, že keď zomriem, tak sa nájde nejaký spôsob, ako sa budem môcť vrátiť späť,“ povedal vo svojej šou.
Otázkou zostáva etika zmrazovania. Ak teda v budúcnosti budú rôzne technológie, ako udržať človeka pri živote, budú ďalšie generácie stáť o vzkriesenie týchto zmrznutých tiel? Čo ak sa dovtedy ľudské vedomie podarí nahrať do počítača? A čo duša? Nezostane takto uväznená v zmrazenom tele niekde medzi životom a smrťou?
Nezodpovedaných otázok je mnoho, no napriek tomu je pravda, že zmrazovanie je jedna z najlepších foriem uchovávania organizmov po celé tisícročia. Ak by ľad nezakonzervoval mamuta na Sibíri, vedci by možno nikdy nedokázali zistiť DNA tohto vyhynutého tvora. Zmrazovanie spermií, ktoré sú po rozmrazení schopné znova fungovať na 100%, sa využíva pri umelých oplodneniach. Niektoré živočíchy, ako žaby či ryby, sa po prudkom zmrazení a následnom rozmrazení dokážu opäť začať pohybovať. Možno teda v technologicky vyspelej budúcnosti nebudú zmrazení oživení ľudia ničím výnimočným.
