V diskusii s reprezentantmi ostatných krajín V4 na bezpečnostnom fóre GLOBSEC 2018 to povedal štátny tajomník slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok. "Keď v júli prevezmeme predsedníctvo V4, nebudeme tlačiť našich kolegov do oblastí, v ktorých sa nevieme zhodnúť," prisľúbil.
"Vyšehradská štvorka je vnímaná ako platforma, v ktorej sa málokedy vyskytne konflikt. Funguje to však tak, že jednoducho nespolupracujeme vo veciach, na ktorých sa nezhodneme," poznamenal Korčok. Reagoval tak na otázku moderátora diskusie Matthewa Karnitschniga z týždenníka Politico, či V4 stále zdieľa spoločné hodnoty, keďže Slovensko je vnímané ako viac proeurópske.
Korčok tiež upozornil na nebezpečenstvo rozdeľovania EÚ na východ a západ. Takýto prístup podľa neho začal byť vnímaný ako samozrejmosť, s čím on nesúhlasí. "Začalo to vtedy, keď V4 nahlas odmietla ideu povinných kvót pre rozdelenie žiadateľov o azyl," myslí si. Potom prišli ďalšie témy ako smernica o vyslaných pracovníkoch, kde opäť V4 ukázala veľmi pevný postoj.
Poľský šéf diplomacie Jacek Czaputowicz vníma v EÚ iné rozdelenie - na liberálne a protekcionistické krajiny alebo tiež na krajiny, ktoré prispievajú k ekonomickému rastu EÚ a tie, ktoré k nemu neprispievajú. "Myslíme si, že prispievame k rozvoju Európy a lepšiemu svetu viac ako niektorí naši kolegovia zo západnej Európy," povedal. Dobré ekonomické výsledky Vyšehradskej štvorky zdôrazňoval aj český minister zahraničných vecí Martin Stropnický.
Podľa štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Levente Magyara si túto ekonomickú silu Vyšehradskej štvorky všimol aj zvyšok Únie. "Naši západní priatelia nás vnímajú čoraz viac ako konkurenciu," poznamenal. To je podľa neho aj dôvodom, prečo sa uvažuje o čiastočnom presmerovaní európskych peňazí krajinám s horšími ekonomickými výsledkami.
