Informovalo o tom v stredu Rádio Slobodná Európa, podľa ktorej sa Bosna stala tranzitnou krajinou na novej migračnej trase vedúcej do západnej Európy. Od začiatku roka 2018 prišlo do Bosny už približne 4000 ľudí zo Sýrie, Iraku, Turecka, Alžírska a Afganistanu. Ide o výrazný nárast oproti roku 2017, keď bosnianske úrady zaznamenali len 755 utečencov.
Migranti v snahe vyhnúť sa prísnejšie stráženým hraniciam iných balkánskych štátov sa v posledných mesiacoch výraznejšie preorientovali na trasu vedúcu cez územie Bosny. Väčšina z nich sa snaží dostať do susedného Chorvátska, ktoré je členom EÚ. Približne 1500 utečencom sa to však nepodarilo a uviazli na bosnianskom území. Aktivisti varujú, že situácia môže vyústiť do humanitárnej krízy. Bosna totiž nemá kapacity na ubytovanie takého veľkého počtu migrantov. Azylové centrum v metropole Sarajevo má napríklad len 200 lôžok a každý deň zaznamená 80-150 novopríchodzích. Desiatky ľudí preto prespávajú v provizórnom stanovom tábore v sarajevskom parku, kam im miestni obyvatelia nosia jedlo a oblečenie. Tento týždeň uvedený problém riešila aj bosnianska vláda.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) očakáva, že prílev migrantov do Bosny neustane a bude predstavovať v priemere 350-400 osôb týždenne. Podľa správ miestnych aktivistov sú však reálne počty ešte vyššie. Ekonomicky slabá Bosna však nemá k dispozícii dostatočné finančné zdroje a preto požiadala o pomoc EÚ. Zo situácie migrantov v Bosne a nedostatočne systematického riešenia tohto problému vyjadrila v utorok znepokojenie aj komisárka Rady Európy pre ľudské práva Duna Mijatovičová.
