Izrael má 70 rokov, neustále tam zúri vojna: Vzniku židovského štátu pomohlo výrazne Československo

K jeho vzniku nemalou mierou prispelo aj Československo a medzi prisťahovalcami, ktorí vtisli svoju pečať židovskému štátu, boli stovky imigrantov zo Slovenska.

V novembri 1947 Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo rozdelenie Palestíny na dva štáty - arabský a židovský. Na základe rezolúcie Židia 14. mája 1948 vyhlásili štát Izrael, vzápätí ho armády piatich arabských štátov napadli a začala sa tak prvá z mnohých vojen. Rok po vyhlásení bol Izrael prijatý do OSN a prúdili tam židovskí prisťahovalci z celého sveta.

Večné napätie

 

Okupácia arabských území a osud miliónov palestínskych utečencov sú problémy, ktoré Izrael doteraz nedokázal vyriešiť. Prečo je to tak? „Treba povedať, že Izrael je veľmi slobodná a liberálna krajina. Problémom však je, že Izrael hovorí, že je demokratický a zároveň židovský. Proti tomu namietajú nielen Palestínčania, ale aj izraelskí Arabi. Áno, on je demokratický pre Židov a židovský pre Arabov,“ hovorí Břetislav Tureček z Metropolitnej univerzity Praha, ktorý v oblasti roky pôsobil ako novinár.

Po šesťdňovej vojne v roku 1967 Izrael zabral susedným štátom územia Západného brehu Jordánu, východného Jeruzalema a Golanských výšin. „Okupácia je z pohľadu medzinárodného práva prípustná, ale Izrael sa dopúšťa aj vecí, ktoré prípustné nie sú. To je usadzovanie civilného obyvateľstva na okupovanom území, dnes je tam už okolo 600-tisíc židovských osadníkov. Aj v samotnom Izraeli sú ľudia - vojenskí dôstojníci či bývalí šéfovia tajných služieb, ktorí okupáciu kritizujú, lebo je morálne neobhájiteľná.“

Palestínčania

Arabské štáty sa dodnes nezmierili so vznikom Izraela, snaha zničiť ho viedla k viacerým vojnám. Zo štátu počas prvého konfliktu ušlo vyše 80 % arabskej populácie, v okolitých krajinách sú dnes milióny palestínskych utečencov. „Dnes ich už tak nie je trištvrte milióna, ale vyše 5 miliónov. Predstava, že by sa raz vrátili do Izraela, je neprípustná. Aj v Izraeli silnejú hlasy, že je načase, aby na území bývalej Palestíny vznikol aj arabský štát,“ dodáva Tureček.

Čo sa mi tu páči

Slovenka Suzana:

V Izraeli žije Suzana Hrehorcak (49) už 24 rokov a pracuje ako programátorka v elektrárni. „Najviac sa mi páči tá otvorenosť, ktorá tu je. Ľudia si tu pomáhajú. A mám rada pestrosť kultúr. Prišli sem ľudia z celého sveta - Ruska, Maroka, Poľska, Francúzska, Jemenu – a každý si priniesol to svoje,“ hovorí.

Napriek tomu, že v Izraeli často dochádzalo k teroristickým útokom a aj dnes sú na palestínskych územiach nepokoje, Suzana vraví, že v Izraeli sa cíti bezpečne. „Určite bezpečnejšie, ako keď sa o desiatej večer prechádzam po Bratislave,“ dodáva.

Bojový výcvik z Bratislavy

Jedným z tých, ktorí bojovali za nezávislosť Izraela, bol aj Imrich Lichtenfeld († 87), rodák z Bratislavy. V mladosti sa venoval boxu, zápaseniu a gymnastike. Koncom 30. rokov organizoval sebaobranu bratislavskej židovskej komunity proti rasistickým skupinám a vtedy vymyslel bojové umenie Krav Maga. V roku 1940 utiekol zo Slovenska do Palestíny, potom vstúpil do židovskej vojenskej organizácie Hagana, z ktorej sa neskôr stala izraelská armáda. Od roku 1944 učil jej špeciálne jednotky bojové umenia. Výcvik Krav Maga dnes absolvujú všetci izraelskí vojaci.

Postavili sme im letectvo

Izraelu zo začiatku výrazne pomáhalo Československo. V roku 1948 dodalo židovskej armáde vyše 34-tisíc pušiek, viac ako 5 500 guľometov, pištole, muníciu... Najvýznamnejšia bola účasť pri budovaní izraelského letectva. Dodali sme im 25 stíhačiek Avia a 61 britských stíhačiek Spitfire. V Československu sa tiež školili desiatky izraelských pilotov, medzi nimi aj budúci prezident Ezer Weizman.

Izraelské vojny

1948

Po vyhlásení nezávislosti sa okamžite začala prvá arabsko-izraelská vojna, ktorá trvala do júla 1949.

1956

Po znárodnení Suezského kanála zaútočili Francúzsko, Veľká Británia a Izrael na Egypt.

1967

V  šesťdňovej vojne s  Egyptom, so Sýriou a s Jordánskom Izrael výrazne rozšíril územie, ktoré ovláda.

1973

Egypt a  Sýria sa pokúsili získať stratené územia prekvapivým útokom, ale v Jomkipurskej vojne neuspeli.

1978

Egypt a Izrael uzavreli dohodu v americkom Camp Davide. Egypt sa stal prvým arabským štátom, ktorý uznal Izrael.

1982

Izrael zaútočil na militantov na libanonskom území. Konfl ikt tam trvá dodnes.

1987 - 1993

Prvá intifáda - palestínske povstanie v pásme Gazy a na Západnom brehu.

2000 - 2005

Druhá intifáda. Na jej konci sa Izrael stiahol z pásma Gazy a prenechal ho palestínskej samospráve.