V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko. Generálny prokurátor konštatoval, že vyšetrovanie ustálilo ako cieľ útoku Jána Kuciaka, jeho priateľka Martina Kušnírová bola zavraždená preto, že bola "v zlom čase na zlom mieste". Vyšetrovanie podľa neho pokročilo a umožnilo zúžiť počet vyšetrovacích verzií. "Nič sa nedá vylúčiť, ale treba si počkať na výsledok vyšetrovania. To, čo hovorí, môže byť pravda, ale aj nemusí," reagoval Hrabko.
Pozitívne však hodnotí skutočnosť, že Generálna prokuratúra nechala preveriť spisy týkajúce sa káuz, o ktorých Ján Kuciak písal a aj to, že generálny prokurátor otvorene priznal chyby v deviatich z 56 spisov. Čižnár označil chybovosť na úrovni 17 percent za vysokú. Zároveň pripustil, že podľa jeho názoru v niektorých prípadoch pochybení mohli hrať úlohu aj miestne prepojenia a väzby ľudí, ktorých sa spisy týkali.
"Je pozitívne, že priznal aj pochybenia. Ale jedným dychom treba povedať, že Jaromír Čižnár je generálnym prokurátorom už dlhšiu dobu a, ľudovo povedané, to maslo padá aj na jeho hlavu. Aj on je zodpovedný za to vysoké percento zlyhaní, ktoré sám oznámil," upozornil Hrabko. "Mal by na prokuratúre urobiť zmeny v tom smere, aby sa percento chybovosti znižovalo," dodal.
"Negatívum je v tom, že štátne orgány mali na tie problémy, na ktoré poukázal Ján Kuciak, prísť samy. Kuciak nebol investigatívny novinár, ale dátový žurnalista, čerpal informácie z otvorených zdrojov. Ak na to prišiel novinár, mali na to prísť aj orgány činné v trestnom konaní," zdôraznil Hrabko.
Na aktuálnej schôdzi parlamentu už poslanecký klub Smeru-SD vedie Robert Fico. Hrabko v diskusii upozornil, že klub na jednom z prvých hlasovaní pod novým predsedom nebol jednotný. "Poslancom, ktorý kazí jednotu poslaneckého klubu Smeru-SD, je Marek Maďarič. Plus Ján Podmanický," uviedol Hrabko na margo hlasovania, pri ktorom poslanecký klub Smeru-SD s výnimkou Maďariča a Podmanického podporil odvolanie Petry Krištúfkovej (Sme rodina) z Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Poslanci tak urobili na návrh podpredsedu SNS Antona Hrnka, ktorému prekážajú Krištúfkovej niekdajšie kontakty na mafiu.
"Pani Krištúfkovú zvolil parlament pred dvomi rokmi 112 hlasmi, teraz ju 'zoťali' 73 hlasmi. To je čistá politika. Prekvapuje ma, že na to pristúpil Most–Híd, že ustúpili SNS," reagoval Hrabko. "Iná vec je, keď sa o výboroch rozhoduje na začiatku volebného obdobia, vtedy sa majú vydiskutovať jednotlivé námietky. Ale argument, že má syna s mafiánom zavraždeným pred dvadsiatimi rokmi, to pre mňa žiadny argument nie je," podčiarkol.
Za odvolanie Krištúfkovej z výboru nehlasoval ani poslanecký klub OĽaNO. Ešte 9. marca pritom Igor Matovič ostro zaútočil na úradníčku rezortu obrany za to, že bola pred dlhými rokmi partnerkou iného zavraždeného kontroverzného podnikateľa. "Žena, ktorá dlhodobo verne stála pri mafiánovi, nemá v živote dostať čo i len základný stupeň bezpečnostnej previerky a v žiadnom prípade takejto žene nemôžu zveriť do rúk bezpečnosť armádnych objektov," vyhlásil vtedy Matovič.
Podľa Hrabka však tieto dva prípady porovnateľné nie sú, keďže v prípade ministerstva obrany ide o výkonnú moc a pri parlamentnom výbore na kontrolu vojenského spravodajstva moc zákonodarnú. "Poslanci nepotrebujú previerky, ak by ich potrebovali, možno by ju Krištúfková nedostala," reagoval Hrabko. Líder Sme rodina Boris Kollár v diskusii na TABLET.TV povedal, že jeho strana bude iniciovať legislatívne zmeny v zakotvení referenda. Na jeho platnosť by namiesto viac ako polovice mala stačiť tridsaťpercentná účasť voličov.
"Nemám síce krištáľovú guľu, ale trúfam si povedať, že návrh pána Kollára, ak ho podá, neprejde. A neviem, ako vypočítal tých 30 percent," reagoval Hrabko. Súhlasí však s tým, že referendum nie je v legislatíve upravené dobre. "Celé referendum treba prekopať. Tak ako je to dnes, je nefunkčné. Na to však musí byť politická zhoda," vysvetlil.
Slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz sa nezhodli v otázke prídavkov na deti, ktoré žijú na Slovensku, ich rodič však pracuje v Rakúsku. Podľa Kurza by mali byť nižšie ako prídavky na deti žijúce v Rakúsku. Podľa Pellegriniho by však mal mať každý pracovník, ktorý v Rakúsku platí odvody, nárok na rovnaké sociálne benefity. Podľa Hrabka Pellegriniho argument nesedí, sociálne odvody v Rakúsku platia podľa neho aj bezdetní slovenskí pracovníci. Tí nepoberajú žiadne detské prídavky a za diskrimináciu sa to nepovažuje. "Prečo by mali Rakúšania platiť prídavky deťom, ktoré žijú na Slovensku, kde sú úplne iné ceny ako v Rakúsku?" opýtal sa Hrabko. "Ale rozhodovať o tom bude zrejme v konečnom dôsledku Brusel. A ako o tom rozhodne, tak bude," uzavrel.
