Reagoval tak na novinársku otázku, či si myslí, že by mal prestížne ocenenie dostať. S dodatkom, že on sám by to nikdy nepovedal, informoval americký server The Hill.
Trumpa na Nobelovu cenu za mier začiatkom mesiaca navrhlo 18 republikánskych členov amerického Kongresu s poukázaním na prezidentov podiel na upokojení situácie na Kórejskom polostrove. Juhokórejský prezident Mun Če-in už koncom apríla vyjadril názor, že Trump by mal Nobelovu cenu obdržať.
"Každý si to myslí, ale ja by som to nikdy nepovedal," povedal americký prezident na brífingu v Bielom dome. Niekoľko týždňov pred historickým stretnutím so severokórejským vodcom Kim Čong-unom povedal, že len dúfa, že Spojené štáty pomôžu dojednať dohodu o odstránení jadrových zbraní zo Severnej Kórey a o zastavení severokórejských raketových hrozieb.
Keď sa Mun o Nobelovej cene pre Trumpa zmienil prvýkrát, bol americký prezident podľa svojich slov dojatý a poznamenal, že to od jeho juhokórejského náprotivku bolo veľmi milé. Dodal ale, že predovšetkým chce vidieť pokrok v rokovaniach so Severnou Kóreou. "Chcem mier. To hlavné, čo chcem, je mier," vyhlásil. Nominačný list zaslaný začiatkom mája výboru do Osla podpísalo 18 republikánskych členov amerického Kongresu. Americký prezident by mal podľa zákonodarcov "obdržať Nobelovu cenu za mier za rok 2019 ako uznanie svojej práce zameranej na ukončenie kórejskej vojny a denuklearizáciu Kórejského polostrova a za prínos mieru v regióne".
Trumpov predchodca Barack Obama dostal Nobelovu cenu za mier koncom roka 2009, teda už v prvom roku svojej vlády, a to za snahy o jadrové odzbrojenie, prevenciu konfliktov aj za aktivity proti globálnemu otepľovaniu. Nobelov výbor bol za toto rozhodnutie kritizovaný, pretože Obama získal ocenenie v čase, keď bol skôr vo fáze sľubov než nejakých aspoň čiastočne splnených cieľov. Aj samotný Obama prijal cenu s určitými rozpakmi.
