Peter Bondra prišiel do Kodane najmä kvôli synovi Dávidovi, ale ako bývalý úspešný reprezentant sa zaujíma o celkové účinkovanie v tíme.
Autor najslávnejšieho gólu v histórii slovenského hokeja si naživo pozrel zápas proti Rakúsku, dva predchádzajúce videl v televízii. "Sledoval som oba. Výsledky neboli najlepšie. Zápas s Českom sme nedohrali najlepšie, proti Švajčiarom nám akosi nešli nohy. Neviem, aký bol dôvod. Ale verím, že chalani sú si toho všetkého vedomí," povedal Bondra, ktorý mal pred duelom s Rakúskom osobný pohovor so synom: "Snažil som sa ho vyhecovať, aby dal do zápasu trošku viac, a aby viac pracoval nohami a bol aktívnejší. Hovoril som mu ešte aby si zápas užíval a aby nebol pod tlakom."
Na výkony Bondru mladšieho sa upierali zraky fanúšikov najskôr v príprave, každý sledoval, či dokáže priniesť tímu kvalitu, akú mal jeho otec. Dávid však počas mesiaca pred MS presvedčil všetkých, aj jeho otca: "Ja som veľmi prekvapený, že vôbec dostal pozvánku. Ale keď som sledoval jeho prípravu, tak môžem povedať, že šancu ktorú dostal, využil možno ako jediný na 100 až 120 percent. Prekvapil aj mňa. Ale jedna vec je dostať sa na MS a druhá potvrdiť výkony z prípravy. Ale jeho sila je v hre v oslabení, to mu ide, veď v ňom sme zatiaľ dostali iba jeden gól. Ale zatiaľ som nepostrehol z nášho tímu takú energiu, akú mal v príprave."
Peter Bondra sa vyjadril aj k trojici Popradčanov, práve klub spod Tatier má v tíme najpočetnejšie zastúpenie z domácej súťaže. "Odvádzali počas zápasov veľa energie a odvádzali aj veľa čiernej roboty. Podľa mňa nebol dôvod, aby ich tréner Ramsay nezobral do reprezentácie."
Chváli aj systém Craiga Ramsayho, ktorý však podľa neho funguje v medzinárodnom hokeji už dlhšie. "To nie je systém, ktorý Ramsay na Slovensko priniesol, to je systém, aký funguje v medzinárodnom hokeji. Hráč nevzdáva súboj a pokračuje ďalej, potom je tam druhý a tretí sled, kde po 40 sekundách stále bojuje do konca. To si musia hráči uvedomiť, že takto hrať vo vysokom tempe musíme proti ostatným mužstvám. Takže to je o tempe. Musíme dať do toho aj srdce. O tom je hokej. Niekedy bolí, ale to je bolesť, ktorú nevnímate."
Výhra proti Rakúšanom priniesla niekoľko dôležitých poznatkov. Na výhru v A-kategórii MS čakali Slováci osem zápasov, šnúra bez klasickej trojbodovej výhry bola ešte dlhšia, natiahla sa na štrnásť stretnutí. Bol teda najvyšší čas. Toto za éry Petra Bondru nebolo zvykom. "Generácie sa menia, netreba rozoberať dôvody. Je to aj o tréneroch, o tom, ako hráčov vedú počas sezóny ako s nimi pracujú. Hokej sa mení, aj v NHL. Je to stále rýchlejšie a presadia sa už len dobrí korčuliari. Je dobré mať talent, ale aj srdce. Myslel som, že už máme nejakú identitu na turnaji, ale z nejakého dôvodu nám zrejme tlak zviazal ruky a prestali sme robiť jednoduché veci. Ale verím, že sa to otočí."
Otec Bondra zdôraznil, že jeho synovi hokej aj ublížil: "Prešiel si hroznými vecami. Najmä počas štúdií. Má operované obe ramená, neviem koľko skrutiek má v zápästí. Takže v jeho prípade mu hokej konečne dal nejakú radosť. Ale nepredbiehajme. On ešte nie je ani na hokejovej mape. Musíme si počkať," poznamenal Bondra.
Na sever Európy prišiel bývalý hráč Slovenska a Washingtonu Capitals v dobrej nálade. Jeho bývalý klub v NHL, ktorý ho nedávno vymenoval do funkcie výkonného riaditeľa združenia bývalých hráčov, totiž postúpil do finále play off Východnej konferencie NHL. V šiestom zápase 2. kola triumfoval na ľade dvojnásobného obhajcu Pittsburgh Penguins 2:1 po predĺžení a sériu ukončil 4:2. "Nevidel som zápas, iba zostrih, ale séria bola neuveriteľná. Išlo len o centimetre na ľade, raz bol hore Pittsburh, raz my. Tu rozhodujú minimálne veci. Som rád, že sme sa po dlhom čase dostali do konferenčného finále," uzavrel Bondra.
