Motorkársku bundu však neskôr vymení za rúcho, v ktorom slávi liturgie v kostole. K motorkám mal vzťah odmalička. „Otec mi najskôr kúpil pioniera, potom som mal Simsona, MZ a napokon som sa dostal k lepšej motorke. Prispela mi na ňu aj manželka,“ prezradil farár z východného Slovenska.
Postupne inšpiroval aj ďalších kňazov. „Keď videli, že som dostal tiché požehnanie, tak sa odhodlali aj oni,“ vysvetlil so smiechom. Motorkári ho medzi seba prijali bez problémov. „Už sa stalo, že som ich spovedal počas motozrazov. Mnohí dlho ani nevedeli, čo robím. Volajú ma Padre. Mysleli si, že to je motorkárska prezývka. Ale keď zistili, že som kňaz, tak sme viedli duchovné rozhovory. Viacerých som sobášil,“ prezradil farár.
Kňazom je už 17 rokov a jeho záľuba neprekáža ani veriacim. „Budem veľmi rád, keď prispejem k tomu, aby verejnosť nevnímala motorkárov ako nejakých lumpov, ale ako normálnych ľudí. Je medzi nimi veľa dobrých duší,“ uzavrel farár na motorke.
