Vytvorenie maximálneho tlaku pomohlo podľa jeho názoru dosiahnuť tento krok a USA tento tlak neuvoľnia, kým sa nepodarí dosiahnuť úplnú demilitarizáciu regiónu. Vyplýva to z obsahu piatkovej tlačovej konferencie vo Washingtone po rokovaniach najvyššieho amerického predstaviteľa a nemeckej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej.
Donald Trump pri tejto príležitosti vyhlásil, že sa teší na avizované stretnutie so severokórejským lídrom Kim Čong-unom.
Hovoriac o Iráne Trump spomínal "vražedný režim" a konštatoval, že táto krajina by nikdy nemala vlastniť jadrové zbrane. Teherán podľa prezidenta USA "podnecuje násilie, krviprelievanie a chaos" na celom Blízkom východe. "Musíme zabezpečiť, aby sa tento vražedný režim nedostal do blízkosti jadrových zbraní," dodal podľa tlačovej agentúry DPA Donald Trump. Najvyšší americký predstaviteľ musí do 12. mája rozhodnúť, či platnosť sankcií voči Iránu zostane americkou stranou pozastavená. To bude fakticky znamenať aj rozhodnutie o tom, či USA zostanú signatárom medzinárodnej dohody o kontroverzne vnímanom iránskom jadrovom programe.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vo Washingtone ocenila pokrok v politických vzťahoch medzi oboma kórejskými štátmi ako výsledok politiky prezidenta USA. Stretnutie najvyšších predstaviteľov KĽDR a Kórejskej republiky označila za "prvý krok na ceste, ktorá bude, dúfajme, pokračovať nádejne". Merkelová súčasne poznamenala, že "my, Nemci, dokážeme precítiť, keď sa po rokoch rozdelenia opäť vytvárajú kontakty". Tie by sa však mali opierať o spoločné hodnoty, a preto budeme naďalej pozorne sledovať, aby sa nuklearizácia zastavila a aby na Kórejskom polostrove vznikla nejadrová zóna, dodala.
Európska únia a Nemecko musia so Spojenými štátmi ďalej rokovať o korektných podmienkach obchodovania, zdôraznila šéfka vládneho kabinetu z Berlína. Nemecko už zredukovalo svoj zahraničnoobchodný prebytok s USA, upozornila, netajac porozumenie, že to prezidentovi Trumpovi nestačí. Na margo hroziaceho zvýšenia ciel na dovoz ocele a hliníka z Európskej únie s platnosťou od 1. mája sa nemecká kancelárka nevyjadrila. "Prezident rozhodne," konštatovala.
Merkelová súčasne poukázala na to, že jej vláda by chcela výdavky na obranu v budúcom roku zvýšiť na úroveň 1,3 percenta HDP a že Nemecko stojí za Trumpom požadovaným a v minulosti dohodnutým cieľom navýšiť túto položku do roku 2024 na dve percentá HDP. Hostka z Berlína sa postavila na obranu dohody o iránskom jadrovom programe, aj keď pripustila, že stabilizácia regiónu vyžaduje ďalšie kroky. Dohodu označila za prvý krok, ktorý prispel k spomaleniu, ako aj lepšej kontrole jadrových aktivít Iránu. Merkelová vidí v zachovaní dohody šancu, že Irán bude spoľahlivejšou krajinou. Obaja štátnici však upozornili aj na úlohu Teheránu pri podpore teroristických aktivít v regióne.
Merkelová netajila, že balistický raketový program a vplyv Iránu v Sýrii a Libanone vyvolávajú značné znepokojenie. Dodala, že tu by sa malo dosiahnuť obmedzenie. Európa a USA by podľa jej názoru mali úzko spolupracovať, aby ukončili "strašné krviprelievanie" v Sýrii.
