Ide o prejav zvyšujúceho sa napätia v jej bilaterálnych vzťahoch s Maďarskom, uvádza sa článku zverejnenom vo štvrtok na internetovej stránke televízie 112 Ukrajina.
Základňa sa nachádza v meste Berehove v Zakarpatskej oblasti, len desať kilometrov od maďarskej hranice. Zatvorili ju v roku 2003, ale koncom marca 2018 mestská rada mesta Berehove odhlasovala jej obnovenie. Ukrajina tam chce umiestniť jednotky 128. horskej brigády a 10. horskej útočnej brigády. Existuje však ešte veľa právnych otázok týkajúcich sa opätovného otvorenia základne. Okrem toho sa od roku 2003 takmer celé jej územie i tamojšie zariadenia dostali do havarijného stavu a nie je jasné, ako bude renovácia financovaná a kedy by mala byť dokončená.
Autor článku ďalej uvádza, že Ukrajina v posledných rokoch podporuje národnú ideológiu, ktorá významne ovplyvnila kvalitu vzťahov s jej západnými susedmi, najmä s Poľskom a Maďarskom. Národná ideológia na jednej strane pomáha Ukrajine odolávať ruskej agresii, ale na druhej strane zvyšuje napätie pozdĺž jej západnej hranice.
Vzťahy Ukrajiny s jej západnými susedmi dosiahli mimoriadne nízku úroveň na jeseň roku 2017, keď ukrajinská vláda zaviedla kontroverzný jazykový zákon. Budapešť reagovala najostrejšie a oficiálne zákon odsúdila. Taktiež pohrozila, že je pripravená zablokovať perspektívu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Stihla už zablokovať schôdzky Výboru NATO-Ukrajina.
Krátko pred hlasovaním mestskej rady mesta Berehove o obnovení základne maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyjadril obavy z tohto plánu, v rámci ktorého by do ukrajinského regiónu s relatívne najvyšším podielom etnických Maďarov na Ukrajine prišlo takmer 800 ukrajinských vojakov. Podľa neho je ukrajinské vysvetlenie, že základňa má chrániť bezpečnosť krajiny a brániť jej územnú celistvosť, obzvlášť znepokojujúce. Ako Szijjártó uviedol, oficiálne zdôvodnenie naznačuje, že ukrajinská vláda "považuje (miestnu) maďarskú komunitu za hrozbu pre Kyjev - a táto skutočnosť je nechutná".
Odpoveď ukrajinského ministerstva zahraničných vecí znela, že rozhodnutie o opätovnom otvorení vojenskej základne na vlastnom území je personálnou záležitosťou zvrchovaného štátu a jeho zvrchované právo. K tomu dodalo: "A, samozrejme, máme obavy z provokácií, ku ktorým dnes dochádza v Zakarpatskej oblasti a ktoré sú takmer každý týždeň čoraz častejšie, čomu pred takmer 26 rokmi nikdy nebolo. Z tohto dôvodu, samozrejme, sú tie obavy. Je to z bezpečnostných dôvodov a chceme sa vyhnúť akýmkoľvek provokáciám. Takéto vyhlásenia maďarskej strany nepochybne nahrávajú ruským historkám."
Vlani na jeseň maďarský vicepremiér Zsolt Semjén vyhlásil, že maďarská krajanská menšina kdekoľvek na svete má právo na autonómiu. Ukrajinská odpoveď bola nasledovná: "Ako veľká európska krajina so 45 miliónmi obyvateľov nikomu nedovolíme, aby sa s nami rozprával vydieračským tónom."
Ako je zrejmé z rétoriky Kyjeva, Ukrajina výrazne mení postoj voči svojim susedom. Ak sa na začiatku krymskej krízy ukrajinské politické elity zdali byť opatrné a nedôsledné, po štyroch rokoch vojny sa ukrajinská spoločnosť evidentne zocelila. Je ťažké predpovedať, aké geopolitické dôsledky môže mať tento spoločenský posun, píše sa v článku na webe televízie 112 Ukrajina.
