Zakladateľ známej futbalovej dynastie zomrel v pondelok po dlhom boji s ťažkou chorobou. Pochovali ho vedľa manželky.
Weiss najstarší trpel cukrovkou, ktorá ho pripravila o časť nohy. Bývalý čs. reprezentant a držiteľ striebornej olympijskej medaily z Tokia 1964 prerazil v klube ČH Bratislava, s ktorým získal v roku 1959 majstrovský titul. Zvyšok kariéry strávil v Interi. V najvyššej súťaži odohral 236 zápasov a ako obranca strelil šesť gólov. Najcennejší dres si obliekol trikrát.
Medzi smútiacimi hosťami nechýbal ani ďalší bývalý skvelý interista Ladislav Petráš. S Weissom si v mužstve žlto-čiernych síce nezahral, no ich priateľstvo to neoslabilo. „Ja som do Interu prichádzal a Vladko ho práve opúšťal. Sťahoval sa do Prievidze. Bol to veselý človek. Vždy usmievavý. Veľký dobrák. Dokázal vtipkovať v každej situácii. Pri ňom sa nik nenudil. Vedel urobiť dobrú atmosféru aj mimo ihriska,“ zaspomínal pre Nový Čas.
Pred tromi rokmi mu Petráš blahoželal k 75. narodeninám. Keď sa s ním náhodne stretol v januári, netušil, že to bude už naposledy. „Obaja sme boli v nemocnici. Nevedel som, že vedľa leží Vladko. Až sestrička mi povedala, že tu boli Weissovci navštíviť otca. Hneď som išiel za ním. Podebatovali sme. Ráno ma pustili domov. Už som ho nevidel. Je to moja posledná spomienka naňho,“ dodal Petráš.
S Weissom najstarším sa prišli rozlúčiť Anton Urban, spoluhráč z obrany na OH v Tokiu, Justín Javorek, Alexander Vencel starší, Karol Pecze, Dušan Tittel, Peter Fieber, Boris Kitka i ďalší členovia širokej futbalovej rodiny.
