Môže len ležať a všetko za ňu robia prístroje. O svoju milovanú dcérku sa 24 hodín denne stará mamina Silvia (32). Dievčatko už nemá veľké sny, uvedomuje si vážnosť svojho zdravotného stavu, no veľmi by si želalo aspoň občas sa dostať von z bytu. Problém je v tom, že bývajú na 3. poschodí bytovky, kde nie je výťah, a tak už dva roky nebolo vonku.
Osud bol k nej nemilosrdný. Karinka z Lehníc (okr. Dunajská Streda) bola zdravé dieťa, no len do siedmeho mesiaca. Rodina si myslí, že sa to zmenilo po bežnom očkovaní. „Všimli sme si, že jej stisk ručičky je čoraz slabší. Začal sa kolotoč vyšetrení, následne cvičení, podávania liekov a Karinka bola na tom len horšie a horšie. Nakoniec bol verdikt nekompromisný. Lekári jej povedali, že bude žiť len do troch rokov,“ vraví so slzami v očiach užialená mama, ktorá sa odmietla poddať krutému osudu. Robila aj nemožné, aby jej milované dievčatko bolo s nimi čo najdlhšie.
Žije vďaka prístrojom
Karinka má dnes už 11 rokov, no jej stav sa nezlepšuje, skôr naopak. „Už nevie ani sama sedieť, má tracheostómiu, pretože nevládze sama dýchať. Musí mať vývod a sondu na jedlo. Papá aj sama, ale to len preto, aby rozcvičila žuvací reflex. Jedno vajíčko je aj tri hodiny. Pre ňu je to všetko veľmi náročné,“ hovorí starostlivá mamina. Karinka má nevyliečiteľnú spinálnu svalovú artrofiu, najťažší stupeň, skoliózu chrbtice a lámavosť kostí. „Nedokáže vystrieť ručičky ani nožičky. Neuveriteľne trpí pri každej manipulácii. Nonstop je napojená na prístroje. Dokáže dýchať chvíľku sama, ale to nesmie byť prechladnutá,“ vysvetľuje mamina, ktorá je s dcérkou uväznená v byte. Karinka totiž býva s rodičmi a dvoma súrodencami Dorotkou (4) a Tiborom (7) v bytovke na 3. poschodí.
Sen o vlastnom dome
Zatiaľ čo jej súrodenci chodia po vonku a užívajú si slnko, ona len bez slov hľadí z okna. „Chcela by som ísť von, no je to nemožné, keďže mama ma už toľko nevládze dvíhať a vonku by som mohla byť len na posteli,“ hovorí Karinka, ktorá je mentálne úplne v poriadku a svoj neutešený stav si uvedomuje. „Už ju nevládzem nosiť po schodoch. Hľadáme bývanie v rodinnom dome, aby sme jej mohli aspoň na chvíľku dať von posteľ a aj ona by si užívala čerstvý vzduch. Veľmi by jej to pomohlo. Takto je stále zatvorená len doma,“ trápi sa mama, ktorá spolu s manželom robí aj nemožné.
„Manžel drie ako kôň, aby nás uživil, a ja som na rodičovskej dovolenke, takže veľmi vyskakovať nemôžeme. Byt, v ktorom teraz bývame, nie je náš, preto hľadáme rodinný dom, ktorý by sme si mohli kúpiť, ale, samozrejme, na splátky,“ vysvetľuje Silvia. Napriek tomu, že ju rúčky veľmi neposlúchajú, aj Karinka sa snaží rodičom pomáhať. „Ona stále hľadá domček na počítači, stále sa nás pýta, kedy pôjde von. A my, aj keď sa veľmi snažíme, nedokážeme jej na otázky odpovedať,“ uzatvára so smútkom v hlase obetavá mamina.
