Jeho osud dodnes neprestáva ľudí fascinovať. Dôkazom je aj film, ktorý ide práve do kín. Tvár politika Dubčeka poznáme, ale aký bol doma medzi najbližšími? Ako zvládal zradu roku 1968 a k čomu viedol svoje deti? To nám porozprával jeho syn Pavol.
„Otec mal mnoho priateľov medzi rybármi, poľovníkmi, vodákmi, ovocinármi, lekármi, umelcami...“ začína spomínať jeho syn Pavol. „Chodilo k nám veľa ľudí. Sochár Teodor Baník, spisovateľka Katarína Lazarová, herci Mária Kráľovičová, Karol Machata, tí prišli k nám aj po roku 1968, keď celú našu rodinu sledovali eštebáci. Nebáli sa. Kúsok od nás býval aj František Dibarbora, Mikuláš Huba... Otec sa s nimi rád rozprával, boli to rozhľadení ľudia, ktorí prinášali širší obzor.“
Dubček sa so svojou manželkou Aničkou a deťmi viackrát sťahovali. Ich prvorodený syn Peter zomrel ešte maličký. Po ňom prišiel na svet Pavol, o dva roky neskôr Peter (†61) a napokon pribudol Milan (64). „Ja som sa narodil v Trenčíne, ale bývali sme aj v Banskej Bystrici, Prahe, Bratislave... Každé tri, štyri roky sme sa sťahovali. Do prvej triedy som chodil ešte v Banskej Bystrici. Tam nás otec často brával do prírody. Bývali sme pod Urpínom v dvojposchodovej bytovke, kde bol dvor a mali sme aj vycvičeného ovčiaka. Keď mal otec čas, učil nás plávať, korčuľovať, hrať volejbal, viedol nás k vodáctvu, turistike a rôznym športom, ktoré mal rád. Brat Peter dokonca závodne plával, keď sme bývali v Prahe,“ spomína Pavol.
