Incident otriasol už i tak naštrbenými vzťahmi medzi Moskvou a Západom, pričom viac než 20 krajín oznámilo, že vyhostí ruských diplomatov. "Analýza všetkých okolností odhalila nezáujem britských úradov o vypátranie skutočných motívov a páchateľov tohto zločinu. Vedie nás to k myšlienke o možnej účasti britských tajných služieb (na tomto zločine)," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra DPA.
"Britské úrady systematicky demonštrovali svoju neschopnosť zaistiť bezpečnosť ruských občanov na vlastnom (britskom) území. Nehanebným príkladom toho je otrávenie bývalého zamestnanca ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandra Litvinenka, nevyjasnená smrť podnikateľov Badriho Patarkacišviliho a Alexandra Perepiličného, záhadná 'samovražda' Borisa Berezovského a uškrtenie jeho obchodného partnera Nikolaja Gluškova, a nakoniec pokus o vraždu Sergeja a Julije Skripaľovcov," uvádza sa ďalej vo vyhlásení rezortu ruskej diplomacie.
Skripaľ i jeho dospelá dcéra sú stále hospitalizovaní a nachádzajú sa v kritickom, ale stabilizovanom stave. Oboch našli 4. marca v bezvedomí na lavičke pred nákupným strediskom v anglickom meste Salibury, kde žili. Podľa britských úradov na nich neznámy páchateľ zaútočil nervovoparalytickou bojovou látkou novičok, vyvinutou v bývalom Sovietskom zväze. Ruský súd v roku 2006 uznal Skripaľa za vinného z odovzdania ruských štátnych tajomstiev Británii. Do Británie sa dostal o štyri roky neskôr v rámci výmeny špiónov.
Ruský veľvyslanec v Austrálii Grigorij Logvinov varoval, že koordinované vyhostenie ruských diplomatov v reakcii na útok by mohlo viesť k "situácii pripomínajúcej studenú vojnu". Podľa neho ide o sprisahanie západných štátov so zámerom zdiskreditovať Rusko, ktoré sa po 90. rokoch stalo nezávislejším.
