Kde sú hranice právomoci prezidenta pri vymenúvaní vlády?
V zmysle ústavy, kým nie je vymenovaný nový predseda vlády, prezident je oprávnený zohrávať v tomto procese aktívnejšiu úlohu a je teda oprávnený z vážnych dôvodov aj odmietnuť vymenovanie predsedu vlády a tým aj vlády ako celku. Po vymenovaní predsedu vlády sa jeho priestor už dramaticky zužuje, keďže personálne návrhy predsedu vlády týkajúce sa členov vlády má prezident už povinnosť akceptovať. Proces udeľovania a odoberania poverenia na zostavenie vlády takisto nevychádza z ústavného textu, ale zo zvyklosti.
Ako vnímate konanie prezidenta?
Prezident doterajším postupom neporušil žiadnu zo svojich písaných či nepísaných ústavných povinností. V jeho postupe je vidieť snahu o naplnenie jeho ústavnej povinnosti zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, a to nielen z formálnej, ale najmä z obsahovej stránky, ktorá je pri dnešnom stave spoločnosti dôležitejšia, než by sa mohlo zdať.
Čo teraz môžu podniknúť Fico a Pellegrini, aby sa udržali pri moci?
V parlamentnej demokracii závisí osud každej vlády od dôvery alebo nedôvery parlamentu. Preto sa akékoľvek ústavné možnosti udržania moci alebo straty moci odvíjajú práve od dôvery, respektíve nedôvery parlamentu k vláde.
Dokedy môže Kiska predlžovať lehotu na predloženie návrhu kabinetu?
Táto otázka nie je upravená v ústave. Prezident môže takto postupovať dovtedy, kým nevyhodnotí, že to nikam nevedie. Jediné, čo musí z hľadiska ústavy mať na zreteli, je jeho povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov z formálnej i obsahovej stránky.
Ozývajú sa hlasy, že sa stávame prezidentskou republikou. Čo si o tom myslíte?
Je zaujímavé, že tieto hlasy hovorili niečo úplne iné vtedy, keď prezident Gašparovič svojvoľne a protiústavne odmietol vymenovať parlamentom riadne zvoleného generálneho prokurátora, hoci to bol z ústavného hľadiska oveľa problematickejší postup, než je súčasný postup prezidenta Kisku.
