Jednou z nich bola aj výmena druhého dôstojníka. David Blair sa musel zbaliť iba 11 hodín pred vyplávaním. V zhone úplne zabudol na jeden kľúčik, ktorý potom veľmi chýbal.
David Blair mal v tom čase 37 rokov a s posádkou trénoval tri mesiace. S loďou absolvoval aj cestu z Belfastu do Southamptonu 3. apríla 1912. Do New Yorku mal Titanic vyraziť 10. apríla 1912. Tesne pred tým však vedenie spoločnosti White Star Line povolalo skúsenejšieho druhého dôstojníka Henryho Wilde a zo sesterskej lode Olympic.
Blair bol veľmi sklamaný a musel si rýchlo pobaliť veci. Mal na starosti aj viacero skriniek s vybavením. A kľúčik od jednej z nich zabudol odovzdať. Bola to skrinka s ďalekohľadmi v hliadkovom koši na prednom stožiari. Hliadky si potom museli vystačiť len s vlastnými očami. Námorník Fred Fleet, ktorý v hliadke slúžil a potopenie prežil, neskôr pri vyšetrovaní katastrofy vypovedal, že s ďalekohľadom by Titanic zachránil. Ľadovec by totiž zbadal omnoho skôr - dosť na to, aby sa mu loď vyhla.
Blair si potom kľúčik nechal na pamiatku a vydražili ho za 80 000 eur. Na svete je aj ďalekohľad zo skrinky - vytiahli ho z morského dna spolu s ďalšími tisíckami artefaktov. Ak by rovnako postupovali aj v roku 1912 a skrinku jednoducho vylomili, mohlo 1 522 ľudí prežiť.
