Nina Poláková (32) po hlavných úlohách v SND skúsila šťastie na konkurze do Viedenskej štátnej opery a baletu. Z neznámej baletky sa tvrdou prácou dostala až na post primabaleríny a dnes žiari v hlavných úlohách po celom svete. Detský sen pracovať s najlepšími umelcami ako Pavarotti či Placido Domingo sa tak pre rodáčku z Trnavy stal vytúženou realitou. Úspešná Slovenka búra mýty o tom, že baletky idú po 30-ke do dôchodku, ako aj o tom, že musia držať prísne diéty.
Nina (32) brala tanec spočiatku len ako zábavu a do súkromného tanečného štúdia v Trnave chodila podľa jej slov „hopsať“. Na prijímacie pohovory na konzervatórium do Bratislavy išla ako 10-ročná a bola to vraj čistá náhoda. „Začínalo nás 34, no skončilo len 14,“ spomína na svoje baletné začiatky. Už pred koncom štúdia dostala sólovú zmluvu v balete SND, kde tancovala svoje prvé hlavné úlohy. Slovensko jej však bolo malé, túžila spoznať svet a účinkovať na najznámejších doskách, ktoré znamenajú svet.
Odchod neľutuje
Po dvoch rokoch na Slovensku skúsila v roku 2005 šťastie na konkurze vo Viedni. Začínala v zbore ako radová baletka, až postupne sa vypracovala na tú najvyššiu pozíciu. „Ešte si pamätám, ako mi vyhŕkli slzy, keď ma môj šéf po jednom predstavení na scéne Štátnej opery vymenoval prvou sólistkou,“ opisuje najšťastnejšie chvíle života. Tancovať vo Viedenskej štátnej opere, kde účinkujú najväčšie hviezdy operného a baletného sveta ako Pavarotti, Netrebko, Domingo a iní, bolo vždy jej túžbou. „Stať sa prvou sólistkou je splneným snom, ktorý stále snívam,“ tvrdí. Vďaka viedenskému baletu ju mohli diváci vidieť nielen v európskych metropolách, ale aj v Číne, Japonsku či Ománe.
Žiadne diéty
Primabalerína priznáva, že aj napriek láske k povolaniu ide o 8-hodinovú drinu. „Začíname 75-minútovým tréningom ráno a potom máme skúšky na predstavenia až do večera,“ opisuje bežný deň Nina. Denne zo seba vydáva obrovské množstvo energie, v živote však nedržala žiadnu diétu. „Tancovať popri diétach si neviem a ani nechcem predstaviť. Potom by to možno dopadlo ako vo filme Čierna labuť,“ vysvetľuje. Jedným dychom vyvracia aj mýty o skorom odchode baletiek do dôchodku, minimálne v Rakúsku. „Dúfam, že si ešte niekoľko rokov odtancujem v zdraví a bez bolesti,“ dodáva.
Najvýznamnejšie ocenenia
- Phillip Morris Flower Award pre Najlepšieho tanečného umelca 2004
- finalistka Prix de Lausanne 2011
- 1. cena + grand prix na medzinárodnej baletnej súťaži v Brne 2000
- Cena Literárneho fondu
