Ide o Annu Gabrielovú, ktorá ušla do Švajčiarska a stala sa v poradí šiestym katalánskym politikom na úteku.
Dôvod svojho odchodu z Katalánska vysvetlila Gabrielová v rozhovore pre švajčiarsky denník Le Temps. Povedala, že v Španielsku by nemala záruku spravodlivého súdneho procesu, preto "hľadala krajinu, ktorá môže zaručiť rešpektovanie" jej práv. Gabrielová dostala predvolanie pred sudcu Najvyššieho súd v Madride, kde mala v stredu vypovedať v súvislosti s obvinením zo vzbury, poburovania a zneužitia verejných zdrojov. Hrozilo, že súd na ňu uvalí väzbu - podobne ako na štyroch ďalších separatistických politikov, ktorí sú vo väzbe už viac ako tri mesiace.
Podľa španielskej justície bola Gabrielová členkou "strategického výboru", ktorý mal Katalánsko doviesť k nezávislosti. Gabrielová uviedla, že sa na jeho zasadaniach zúčastňovala, pretože ich zvolával vtedajší katalánsky premiér Carles Puigdemont. Gabrielová označila postup španielskych súdov a polície voči stovkám prívržencov nezávislosti Katalánska za "politické perzekúcie" a prirovnala to k situácii v Turecku, kde bolo po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat zadržaných viac ako 55.000 ľudí.
Politička, ktorá bola hovorkyňou strany Kandidátka ľudovej jednoty (CUP), vysvetlila, že jej odchod do Švajčiarska umožní aj to, aby kauza Katalánska získala medzinárodný rozmer, keďže takto môže byť v kontakte s rôznymi medzinárodnými organizáciami a Radou OSN pre ľudské práva sídliacou v Ženeve. Španielsky minister spravodlivosti Rafael Catalá v reakcii na Gabrielovej odchod do zahraničia uviedol, že ide o prejav "veľkej nezodpovednosti". V rozhovore pre denník Le Temps Gabrielová pripustila, že ak Španielsko požiada o jej vydanie na trestné stíhanie, môže vo Švajčiarsku požiadať o politický azyl.
Odchodom zo Španielska Gabrielová nasledovala príklad katalánskeho expremiéra Puigdemonta a štyroch bývalých ministrov jeho vlády, ktorí pred španielskou justíciou ušli do Belgicka. Všetci sú vo svojej vlasti obvinení zo vzbury, poburovania a zneužitia verejných zdrojov, za čo im hrozí do 30 rokov väzenia. Vyšetrovanie španielskej justície a polície sa týka "tvrdého jadra" tábora separatistov - asi 30 ľudí, spomedzi ktorých štyria sú už viac ako tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe.
Medzi zadržiavanými je aj bývalý predseda katalánskej vlády Oriol Junqueras. Vo väzbe je i Jordi Sánchez, väznený vodca Katalánskeho národného zhromaždenia (ANC), ktoré stálo pri zrode hnutia za nezávislosť Katalánska, a Jordi Cuixart zo združenia Ómnium Cultural venujúceho sa podpore katalánskeho jazyka a kultúry. Mimovládna organizácia Amnesty International považuje zadržiavanie "dvoch Jordiov" - ako ich volajú ich prívrženci - za prehnané.
