Otec olympijskej víťazky, spevák Janek Ledecký, prezradil ešte pred štartom svojej dcéry niekoľko zaujímavých faktov. Rozhovor s ním priniesol český portál ihned.cz.
"Talent je desať percent úspechu, u Ester ide o obrovskú vôľu a jedinečnú povahu," uviedol Ledecký a doložil: "Tak ako vo všetkých športoch je aj v lyžovaní je časť ambicióznych otcov, ktorí tomu venujú všetok svoj čas, a ktorí sa za deti bijú na schôdzach zväzu a pri rozdeľovaní financií. To sme my nikdy nerobili a vždy sme v tomto smere skončili s dlhým nosom. Ale napriek tomu naozaj nič neľutujem."
Napriek tomu, že hlavnou disciplínou Ledeckej je snoubord, nastúpila do lyžiarskeho preteku v super G. Lyže si požičala od Mikaely Shiffrinovej, svah zišla najrýchlejšie a šokovala najmä ľudí vo svojej krajine. Po dojazde do cieľa neverila Ledecká, neverila dovtedy vedúca Veithová, neverili komentátori českej televízie a neverila snáď ani časomer. Ale čísla hovorili jasnou rečou. Ani po tomto úspechu však nebude mať doma medzi svojimi na ružiach ustlané. "Robíte si srandu? Sme v Čechách, tu sa úspech neodpúšťa," odpovedal Ledecký na otázku, či jeho dcére ostatné kolegyne držia palce. Športovú kariéru financoval svojej ratolesti sám, aj preto sú jeho ďalšie slová smerom k rodnej krajine trpkejšie. "My si žijeme vlastný život. Ester si samozrejme veľmi váži podporu domácich fanúšikov, úplne rovnako si ale váži fanúšikov zo zahraničia. Nemá pocit, že by tejto republike niečo dĺžila, alebo že by s ňou mala spoločného niečo viac než to, že sa to narodila a hovorí po česky. Ale platí tu dane. Asi to má trochu aj po mne. Ja mám úplne rovnaký pocit. Nikdy som nedostal ani korunu z podpory a to, čo som robil, som si 'vypiplal'."
Vrelší vzťah k zahraničiu má Ledecká podľa jej otca najmä preto, lebo si ju tam viac vážia. "Najmä v krajinách lyžiarskych veľmocí. Tam si veľmi dobre uvedomujú, ako mimoriadne a unikátne je prepojenie športov, ktoré robí. Už pred tromi rokmi Ester prišla trénovať do Schladmingu, kde je veľká LED obrazovka a na nej sa objavil nápis 'Dnes s nami trénuje majsterka sveta Ester Ledecká'. A ukázali mapu tréningovej trati, aby sa mohli ľudia prísť pozrieť. Nielenže si Ester nekupuje permanentku, ale aj na obede v reštaurácii na zjazdovke za ňou príde šéf podniku a povie jej, že je mu cťou a chce na ten obed pozvať ju aj celý tím. Medzitým sa pri vchode nahromadia lyžiari a turisti a čakajú, až sa Ester naje, a potom ju veľmi slušným spôsobom poprosia o autogram."
Kombinácia snoubordu a lyží je bežná, u vrcholových športovcov však neobvyklá. "Vydupala si to sama a bol to veľmi tvrdý boj. Väčšina trénerov to nebola schopná prekusnúť. Druhá vec boli peniaze. Najťažšie obdobie vo všetkých športoch je juniorská kategória. Ak chcú tie deti udržať kontakt so svetovou špičkou, musia súťažiť v zahraničí. A to sa veľmi predraží. V tomto období to žiadneho sponzora neláka. Keď mala Ester 18 rokov, prišla za mnou a chcela, aby som jej ukázal, koľko stála jej predošlá sezóna. Povedala mi, že už si ďalšiu takú sezónu nechce zobrať na tričko, a že keď sa jej nepodarí zohnať prostriedky, nechá buď jednu disciplínu alebo obe. V začiatkoch si snoubordom zarobila na lyžovanie. V snoubordingu sa dostala na absolútnu špičku a v lyžovaní každý rok postupuje. Každému dokazuje, že mala pravdu a že to takto ide robiť," prezradil Ledecký, pričom odhalil aj náklady na sezónu:
"Súťažná sezóna má štyri mesiace, ale k tomu je potrebné pripočítať ešte minimálne šesť mesiacov tréningu. Dokopy to vyšlo okolo troch miliónov korún (118.400 eur). Teraz je však Ester veľmi dobre fungujúci podnik a už si na to všetko zarába sama."
Ledeckej triumf šokoval svet, ale rodičov 22-ročnej milovníčky snehu nie. Svoje predpoklady totiž preukazovala už ako dieťa. "Mala senzačné detstvo, pretože robila to, čo ju bavilo. Niekto má pocit, že je potrebné deti do niečoho nútiť, my sme ju naopak museli brzdiť. Museli sme sledovať čas, ktorý trávila na tréningu, aby to neprehnala. My sme deti do školy veľmi neposielali, učili sme sa s nimi sami. Látku zvládli za hodinu a pol denne, takže im zostal čas na naozaj dôležité veci. Jonáš tiež lyžoval, snoubordoval, bol v juniorskej reprezentácii. Potom sa ale vrhol na kreslenie. V tom je ako Ester. Keď niečo robí, tak na sto percent. Skrátka sme sa deťom venovali a podporovali ich v tom, čo ich bavilo. Nemyslím si, že im niečo utieklo. A nám už vôbec nie."
