V osudný januárový podvečer zomreli v aute pri Oščadnici jej brat Adrián († 17), mamina Marcela († 40) aj ocino Jozef († 42). Taký smutný pohreb, aký bol v Rakovej, si ľudia nepamätali. Rodičov uložili do spoločného hrobu so synom Adriánom a obraz krehkého dievčaťa, ktoré v mrazivý deň stojí nad troma truhlami a navždy hovorí zbohom trom najvzácnejším ľuďom, rozplakal každého.
Život osirelej študentky gymnázia na Kysuciach, ktorej zostala len babka a priateľ David, nenechal ľudí chladnými. Vďaka ich dobrote sa dnes Natálka dokáže na svet už aj usmiať. „Nemôžem stále len plakať a zanevrieť na školu a ostatných ľudí okolo mňa,“ hovorí mladé dievča.
Smútok, na aký sa nedá nikdy zabudnúť, jej pomáha niesť aj babka Veronika (66), ktorá prišla o dcéru, vnúčika aj zaťa. „Život ide ďalej, no na tú bolesť nikdy nezabudnete... nedá sa,“ vzdychne si babka z osady u Kohútov pri Čadci-Rakovej. Jej jedinou radosťou je, keď vidí Natálku usmievať sa, aj keď vie, že ju to ešte stále stojí veľa síl. Po tragédii začali ľudia pomáhať, jedni chceli poslať peniaze, iní akúkoľvek pomoc či len vyjadrenie podpory alebo účasti. „Ľudia, ktorí mi pomohli a naďalej pomáhajú, majú odo mňa obrovskú vďaku. Oni mi dávajú silu a ja to viem,“ vyslovuje Natálka slová vďaky pre všetkých, ktorí jej akokoľvek za ten rok pomohli.
V objatí ju pevne drží priateľ David, ktorý pracuje v Nemecku. „Je to najsilnejšia osoba, akú som kedy poznal. Na Natálke mi záleží z celého srdca. Dúfam, že robím všetko, čo môžem, aj keď ona si toho zaslúži omnoho viac,“ vyznáva sa David. Študentku teraz čaká ukončenie posledného ročníka na Bilingválnej sekcii Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci a po ňom prijímacie skúšky na vysnívaný odbor farmácie. „Je výborná a talentovaná študentka, my ju podporujeme a budeme podporovať,“ hovorí riaditeľka školy Ingrid Mikovčáková a aj vďaka takýmto prajným ľuďom Natálka vie, že má zmysel ísť ďalej.
