Odhodlal sa tak po dlhých piatich mesiacoch. Po tom, ako začiatkom septembra 2017 odpadol na generálke tanečnej súťaže Let´s Dance a pre krvácanie do mozgu sa ocitol na operačnom stole, mu celé Slovensko držalo palce v boji o život. Rodina a kamaráti jeho zdravotný stav komentovať nechceli a na otázky neodpovedal ani samotný Boris. O nešťastí, ktoré úplne zmenilo jeho život, prvýkrát prehovoril pre týždenník Slovenka. V otvorenom rozhovore prezradil všetko o svojom stave, pocitoch, ale aj o plánoch do budúcnosti.
Publicista zo Záhorskej Bystrice Boris Pršo si počas piatich mesiacov prešiel peklom. Začiatkom septembra nečakane odpadol na skúške Let´s Dance a s krvácaním do mozgu sa ocitol za múrmi nemocnice. Podrobil sa niekoľkým náročným operáciám a čiastočne ochrnul. Ani neľahká situácia a tvrdé rehabilitácie v Kováčovej však jeho ducha nezlomili. „Mám sa dobre. Pravda je taká, že odkedy sa mi to stalo, ešte som nemal zlý deň,“ začal svoj rozhovor pre týždenník Slovenka Pršo, ktorého neopúšťa optimizmus a dobrá nálada. Tú si udržiaval aj počas siedmich týždňov, ktoré strávil v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, kde sa dostával do formy. „Precvičujem obe strany tela, no keďže som mal zasiahnutú hlavne pravú, tej sa musím venovať oveľa viac,“ prezradil markizák. Ten na sebe pracuje aj v domácom prostredí, lebo všetky cviky si poctivo nahral na telefón. „Je pravda, že noha je na tom lepšie ako ruka. Všetko, čo je bližšie k srdcu, potrebuje na rekonvalescenciu viac času. Noha bola ďalej, tá už je celkom v pohode,“ dodal Boris, pričom pravidelné cvičenie sa odrazilo aj na jeho postave. „Odkedy sa mi to stalo, schudol som pätnásť kíl,“ priznal.
Za prácou nesmúti
Pred zdravotnými ťažkosťami, ktoré prevrátili Borisov svet hore nohami, bola jeho prioritou práca a on bol neustále v jednom kolotoči. Zdravotné ťažkosti mu však otvorili oči a on prehodnotil nielen svoj postoj k životu, ale poriadok si spravil aj medzi priateľmi. „Novinárčina mi nechýba. Som taký rád, že konečne oddychujem, nič nerobím. Na druhej strane si uvedomujem, že je to divné a že by som so sebou mal niečo robiť. Ale nechce sa mi. Hádam to príde a stane sa niečo, čo ma znova nakopne,“ zveril sa Boris.
Prehodnotil svoje priority
A ako to už v nešťastí a neľahkých situáciách býva, práve v tej dobe sa ukáže, kto je skutočný priateľ. Presne to si uvedomil aj markizák. Na otázku, či aj on vyselektoval okruh svojich priateľov, odpovedal kladne. „Veľmi. Niektorí za mnou prišli, niektorým to ani nenapadlo, niektorí aspoň napísali, iní vôbec,“ povedal otvorene Boris, ktorý si tak uvedomil, o čom je život. „Nech sa vám v živote stane čokoľvek, dobré či zlé, vyselektuje vám to ľudí vo vašom okolí i blízkosti a absolútne sa vám upraví rebríček hodnôt. Prijal som to s úsmevom na tvári a nebanujem za nimi. Tí, ktorí mi ostali, z tých sa o to viac teším,“ dodal Pršo.
Zostal rebelom
Napriek tomu, že Boris dostal ťažkú ranu od osudu, tak jeho rebelskú povahu to nezmenilo a svojim rodičom stále robí vrásky na tvári. „Prezradím vám tajomstvo. Medzi sviatkami, keď som mal tri týždne voľno, som išiel s kamarátom do Bratislavy a našim som o tom nepovedal,“ smeje sa Pršo, ktorý si spravil tajný výlet do hlavného mesta. „Mamina sa síce kamaráta pýtala, kam ideme a on jej to aj v dobrej vôli povedal, no keď to počula, skoro ju porazilo, povedala nie. No ja som ju neposlúchol,“ priznal sa Boris s tým, že potreboval zmeniť prostredie. „Dobre sme sa najedli, posedeli v obľúbenom podniku a vrátili sme sa naspäť,“ dodal markizák.
