Jeho nadšenci tvrdia, že až to je tá pravá lyžovačka, pri ktorej si užijete hory naplno a poriadne dostane zabrať aj vaše telo. Skialpinistov, ktorí šliapu do kopca, namiesto aby sa hore vyviezli vlekom či lanovkou, pribúda z roka na rok aj vo Vysokých Tatrách. Lenže spôsobuje to aj problémy.
Čo to vlastne ten skialpinizmus je? Marek Trávniček, skúsený horský vodca, hovorí: „Je to kombinácia dvoch základných pohybov na horách – lezenia a lyžovania v horskom a vysokohorskom teréne za pomoci nielen lyží, ale aj mačiek, lán, skôb, cepínov.“ Čiže aj horolezectvo, aj lyžovanie. Takáto aktivita v horách si však vyžaduje určitú mieru skúseností, vedomostí a zručností.
„To, čo dnes vidíme na lyžiarskych svahoch, keď ľudia húfne šliapu na lyžiach hore kopcom, však nie je skialpinizmus, ale fitnes lyžovanie. Tí ľudia by si mali uvedomiť, že keď párkrát vyjdú hore zjazdovkou na lyžiach, nie sú tým automaticky pripravení na pohyb vo voľnom vysokohorskom teréne, na naozajstné skialpinistické túry, kde nie sú upravené široké zjazdovky,“ varuje. Ak sa predsa len rozhodnete vyskúšať si aj vysokohorský terén, na začiatku sa zverte radšej do rúk horského vodcu alebo aspoň skúseného skialpinistu.
Výbava
Na takú túru musíte byť nielen fyzicky disponovaný, musíte mať vedomosti a skúsenosti pre pohyb vo vysokohorskom teréne a musíte mať aj adekvátny výstroj. „Okrem šliapacích lyží s pásmi so špeciálnym viazaním a špeciálnymi lyžiarkami musíte mať cepín, lavínový vyhľadávač, lavínovú sondu, lopatku, šliapacie železá na nohy aj na lyže, čelovku a primerané oblečenie. Na vysokohorské túry sa nechodí sólo, ale aspoň vo dvojici a trasu si treba precízne naplánovať s ohľadom na predpoveď počasia, lavínové nebezpečenstvo a denné svetlo.“
Zavadzajú
Kým pred dvadsiatimi rokmi sa vyznávači lyžovania vo voľnom horskom teréne v Tatrách skoro všetci poznali po mene, dnes sa nadšení „šľapači“ rátajú na tisíce a niekedy to vyzerá na lyžiarskych svahoch tak, akoby išlo viac lyžiarov hore kopcom ako sa spúšťalo dole. Až takú radosť však z toho nemajú prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk. Dnes je bežné, že sa okrajom zjazdovky celý deň vinie rad šliapajúcich lyžiarov smerom hore. Lyžiari-šľapači tiež zavadzajú pri úprave trati po ukončení lyžovania, alebo upravenú zjazdovku rozlyžujú ešte pred otvorením strediska.
„Nie sme proti skialpinistom, samozrejme, mnohí skialpinisti striedajú športové lyžiarske aktivity a raz sú lyžiari na vlekoch a inokedy si svah vyšliapu. Môžu mať aj zakúpené celosezónne lístky, takže nie vždy ide o situáciu, že využívajú umelo vyrobený sneh zadarmo. My ako prevádzkovatelia tomuto trendu, tzv. fitnes alebo rekreačnému skialpinizmu, rozumieme, najmä keď prírodný sneh v dolinách chýba. Preto sa nebránime ani organizovaným skialpinistickým aktivitám, ako napr. z Tatranskej Lomnice po zjazdovke na Skalnaté pleso, zo Štrbského Plesa po zjazdovke na Chatu pod Soliskom. V lyžiarskom stredisku Jasná už tretí rok organizujeme nočný lyžiarsky výstup s profesionálnym sprievodcom,“ vysvetľuje hovorkyňa najväčšieho prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk Zuzana Fabiánová.
Neskúsení
Neskúsení veľa riskujú. „Čo sa týka klasických skialpinistov vo voľnom teréne, tí sú v našich horách už desaťročia a s nimi problém nie je. Skôr sú to tí fitnes lyžiari, ktorí sa rozhodnú ísť zo zjazdových tratí do voľného terénu. Cesta hore je v podstate rovnaká, ale pribúda problém, že vstupujú do náročného a lavínového prostredia a hlavne pri zostupe nelyžujú na širokej zjazdovke, ale v neupravenom ťažkom teréne, a to mnohí už nezvládajú a väčšinou vtedy musíme nastúpiť my,“ komentuje nový fenomén riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.
Naozaj je to nový fenomén na lyžiarskych svahoch. Niektorí prešli z klasického zjazdového lyžovania na šliapanie kvôli cenám lístkov, niektorí kvôli kondícií a niektorí len preto, že je to in. No každý, kto to začal robiť poctivo, určite podľahol tomu čaru príjemného vyčerpania a návalu endorfínov pri dosiahnutí cieľa na vrchole kopca a zistil, že je to veľmi návykové. „Moje prvé začiatky boli pred viac ako desiatimi rokmi. Priviedli ma k tomu kamaráti. Lyžiarsky výstroj nebol vôbec lacný a tým, ako sa rýchlo vyvíja nová, ľahšia a kvalitnejšia výbava, vás to núti kupovať nový a drahší výstroj. Takže to nie je až taký lacný šport, ale stojí za to,“ tvrdí skialpinista Juraj z Popradu.
„Je to nádhera vyšliapať si za krásneho počasia niekde do hôr, ale aj za dramatického počasia je to neopakovateľný zážitok. Ešte donedávna sme sa s každým, koho sme v horách stretli, minimálne pozdravili, keď už nie porozprávali. Dnes okolo vás niektorí prejdú bez toho, že by sa na vás čo i len pozreli, nie ešte pozdravili. Nie je to dobrý trend, ľudia v horách si majú byť blízki a byť si nablízku. Egoizmus by tam nemal mať miesto a skialpinizmus nie je o egoizme,“ dodáva Juraj.
Výbava skialpinistu
- Čelovka
- Slnečné okuliare
- Šliapacie železá
- Lavínový vyhľadávač
- Prilba
- Ľahký ruksak
- Nápoje
- Ľahká bunda
- Teplá bunda
- Paličky
- Lyže na šliapanie
- Šliapacie pásy
