S hereckou legendou Dušanom Tarageľom sme sa rozprávali o jeho najväčších radostiach i starostiach, malých i veľkých postavách, vnukoch, podrazoch, životných náhodách aj o hubách.
Nedávno išiel v televízii opäť Sváko Ragan aj s vaším nezabudnuteľným „leteckým“ výstupom, cez sviatky to boli tradične Vianočné oblátky. Pozreli ste si ich, či ani za svet?
Ešte to! Predstavte si, že Vianočné oblátky oslávili nedávno 40 rokov, to znamená, že boli vysielané štyridsiaty raz a keďže ich vždy dajú počas Vianoc na Jednotke a potom ich zopakujú aj na Dvojke, tak hovoríme až o osemdesiatich reprízach. No kto by sa na to pozeral?! Navyše počas sviatkov som bol u svojej mladšej dcéry, ktorá mi porodila druhú vnučku, a tá mala práve šesť týždňov. Takže nám ani nenapadlo pozerať televízor, lebo celý čas sme sa podriaďovali tomu batoľaťu. Dá sa povedať, že sa vyrovnalo skóre, lebo staršia dcéra má dvoch synov a mladšia má teraz už dve dievčatká.
Čochvíľa oslávite 70 rokov. Asi sa netreba pýtať, čo vám robí najväčšiu radosť.
Nič nie je krajšie ako, keď prídem domov a vybehne mi naproti vnuk či vnučka a objímu ma. Jediné, čo ma mrzí, že žena sa tohto nedožila... Ale ešte som chcel niečo povedať k tým dvom filmom. Vo Vianočných oblátkach hrám hlavnú postavu, vo Svákovi Raganovi sa len mihnem, no je zaujímavé, že ľudia si pamätajú najmä ten môj krátky „letecký“ výstup. To som vraj hral senzačne. Ako hovoril Stanislavski, neexistuje malá a veľká postava, existujú len malí a veľkí herci. Preto som nikdy za celých 50 rokov v divadle neodmietol žiadnu postavu. Už mi to aj mnohí vyčítali, Jožo Vajda, Zdenka Studenková: „Preboha, načo si túto rolu zobral...? Veď už máš svoje roky, už si si tu svoje odohral.“ Ja im na to: „Ale ja som zamestnanec divadla, mne to nedá, je to taká etika. Keď ma ten režisér obsadil do veľkej roly, tak ja mu urobím tú službu a zahrám si teraz malú.“ A aj v nej sa dá všeličo ukázať.
Koľko teraz ešte pracujete v dabingu či v divadle?
Do dabingu ma zavolajú raz, dva razy do mesiaca, v divadle hrám sedem až desať predstavení za rovnaké obdobie, no z toho sú len dve väčšie. Veľmi rád hrám najmä v detskom predstavení Lomidrevo - aj ma niekedy hnevá, že to nehráme častejšie. Školy vraj na lístky čakajú aj tri roky.
