Písal sa rok 1995. Andrea si život užívala bezstarostnej tínedžerky. Jedného dňa v škole z ničoho niš ožltla. „Mala zvýšený bilirubín, 200-násobne nad bežnou normou, lekári viac ako mesiac nevedeli, čo presne mi je,“ začína svoje rozprávanie Andrea. V Bratislave jej nakoniec potvrdili diagnózu, ktorá ju dostala na kolená - cirhóza pečene. Nikto jej dodnes nevysvetlil, ako mohla dostať chorobu, ktorou trpia najmä ťažkí alkoholici. „Na Kramároch rozhodli, že musím okamžite podstúpiť transplantáciu, a tak ma poslali do Hamburgu na detskú kliniku,“ spomína na ťažké životné obdobie s tým, že takýto zákrok v Nemecku absolvovala po revolúcii ako druhý detský pacient vôbec.
ŽIVOT JEJ VISEL NA VLÁSKU
Postupne bola Andrea slabšia a slabšia, nevládala prejsť ani pár metrov a mala problémy s chodením či rozprávaním. Choroba z nej zo dňa na deň vysávala všetok život. Počas 5 mesiacov, ktoré strávila v Nemecku, zažila veľakrát planý poplach, že pečeň, ktorá práve dorazila, je pre ňu. „Nakoniec sa v septembri našiel vhodný darca, bol to nejaký muž, čo zomrel pri autonehode vo Švajčiarsku, mne dali dve tretiny a zvyšok nejakému chlapcovi,“ hovorí Andrea.
MALA ŠŤASTIE
Spolu s ňou boli na klinike zo Slovenska ešte ďalší dvaja tínedžeri a jeden malý 7-ročný chlapček. Ten však také šťastie ako Andrea nemal a boj s ťažkou chorobou prehral. Jeho telo nový orgán neprijalo. „Uvedomujem si, aké som mala šťastie, že som prežila,“ dodáva chvejúcim sa hlasom. Všetko sa jej darilo prekonať najmä vďaka podpore rodiny. Rodičia sa pri nej neustále striedali. Pobyt si však museli hradiť z vlastného vrecka. „Poisťovňa hradila len moje liečebné náklady, ale aj to boli milióny, vtedy ešte v slovenských korunách,“ dodala. V súčasnosti vedie Andrea normálny život bez obmedzení a teší sa z dvoch krásnych dcér. Minulosť na ňu doľahne snáď len 4-krát do roka, keď musí absolvovať povinné kontroly. A hoci jej nikto nevie na 100 % povedať, koľko rokov dokážu žiť ľudia s transplantovanou pečeňou, dnes takmer 40-ročná žena tvrdí, že sa možno o to viac teší z každého nového rána.
BOLA TO UNIKÁTNA OPERÁCIA
doc. MUDr. Filip Danninger, CSc., chirurg
Na Andrejkin prípad si veľmi dobre pamätám. Bola jedno z prvých štyroch detí, ktoré sa nám vďaka pediatričke Magde Kováčovej podarilo dostať do Nemecka. Tam ich operoval prof. Broeschl, ktorý viedol aj rozhovory so slovenskou zdravotnou poisťovnou, aby zákrok uhradila. Inak by tieto deti nemali šancu prežiť. Ja som v tom čase absolvovoval v Nemecku špecializačnú prípravu a pri Andrejkinej operácii som asistoval. Vtedy to bolo niečo unikátne. Treba si uvedomiť, že transplantácia pečene bola celosvetovo schválená ako zdravotnícky postup až v roku 1993. Pooperačný stav tejto pacientky bol veľmi dobrý a dnes vedie plnohodný život. Na Slovensku sme transplantáciu pečene u detí robili zatiaľ len dva razy. Dôvod je jednoduchý, musíte nájsť ľudí, ktorí to chcú robiť a potrebný je aj záujem vedenia.
DÔLEŽITÁ PRI METABOLIZME
Pečeň je jeden z orgánov, bez ktorých človek nemôže žiť. Dôležitá je pri metabolických a iných procesoch v organizme. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, na tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu žlče. Zároveň je najťažšou a najväčšou žľazou v tele. V priemere váži 1,5 kg. Postihovať ju môže celý rad chorôb, dlhodobo aj bez nejakých príznakov. Spozornieť treba pri tlaku v pravej polovici brucha, nafukovaní, únave či zhoršenom trávení. V pokročilejších štádiách, keď už pečeň zlyháva, sa objavuje žlté sfarbenie pokožky, očných bielok či svrbenie po tele. Hoci je pečeň veľmi vyťaženým orgánom, ak ju človek nezaťažuje toxínmi z alkoholu či množstvom tuku z potravy, dokáže pracovať bez problémov po celý život.
NA SLOVENSKU PRVÝKRÁT AŽ V ROKU 1997
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi uskutočnili transplantáciu pečene vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Pod vedením vtedajšieho primára oddelenia transplantačnej chirurgie profesora Ľudovíta Lacu operovali odborníci 56-ročnú pacientku s veľmi ťažkou cirhózou pečene. Žiaľ, hoci bola transplantácia úspešná, pacientka dostala infekciu a po 16 dňoch zomrela. Po prvej operácii sa transplantačný program utlmil a obnovil sa až v roku 2008. Na Slovensku ročne čaká na tento nový orgán približne 30 až 50 ľudí. Napriek rizikám operácie má pacient s darovanou pečeňou oveľa lepšie vyhliadky ako ľudia, ktorí majú transplantované srdce či obličky. Pečeň má totiž spomedzi všetkých transplantovaných orgánov schopnosť navodiť čiastočnú imunologickú toleranciu a funguje takmer neobmedzene dlho.
