Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
štvrtok 18. 10.
Lukáš
13°C  Oblačno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip

Milan Lasica o zosnulom kamarátovi Labudovi († 73): Prečo odmietol prejav na pohrebe

Trinásty december 2017 bol príznačným dátumom pre dvoch hereckých kolegov. Milan Lasica (77) mal byť hosťom v programe Vianoce s Donutilom, zasiahla však vyššia moc a herec musel podstúpiť operáciu a účasť v zábavnom programe odrieknuť.

Fotogaléria
6
fotiek v galérii

Zastúpil ho kamarát Marián Labuda († 73), ktorý si tak mohol vychutnať potlesk od vyše tisícky návštevníkov bratislavského Istropolisu. Žiaľ, bolo to jeho posledné stretnutie s divákmi. O tri týždne nato si Labudu vzalo herecké nebo. Ako túto bizarnú hru osudu vníma jeho kamarát Lasica?

Marián Labuda dlho túžil po novej filmovej či divadelnej úlohe, no režiséri ho v posledných rokoch akosi neobsadzovali. Je to paradox, ale vďaka tomu, že ste museli ísť na operáciu a nemohli tak účinkovať, Marián zažil pocit, po ktorom tak dlho bažil - stáť na javisku. Čo sa asi odohrávalo v jeho duši, keď mu tlieskalo 1 500 divákov?

Teraz môžem byť už len rád, že som mu vlastne umožnil ešte sa poslednýkrát stretnúť s obecenstvom, ktoré mal tak rád a ktoré malo rado jeho.

Keď vidíte, ako vám kamaráti odchádzajú do hereckého neba, je to isto skľučujúce.

Viem, že každého to raz čaká, ale tí čo zostávajú, sú na tom niekedy ešte horšie ako tí, čo odišli. Niežeby som so smrťou rátal, ale nebojím sa jej. Viem, že to príde, no neviem, kedy. To je na tom najhoršie, že neviete presne termín.

Keby ste ho poznali, to je ešte horšie...

Možno, ale keby som ten termín premeškal, bolo by to celkom dobré. Viete, človek sa cíti divne, keď mu zomrie blízky priateľ. S Mariánom som sa poznal vyše 50 rokov, veľa sme spolu hrali v divadle. Stretávali sme sa aj v súkromí, rozumeli sme si. Nie je jednoduché brať to ako nejakú samozrejmosť.

Poznali ste ho teda veľmi dobre. Aký bol?

Ťažko to povedať pár vetami. Pochádzal z Hontianskych Nemiec a prekonal pomerne dlhú cestu do Bratislavy, do Prahy a ešte ďalej. To je obdivuhodné, pretože sa dostal do úplne iného prostredia, než v ktorom vyrastal.

Zbohom, maestro!: Otvoriť galériu

Z pitvora do veľkomesta...

Presne tak. Vedel sa prispôsobiť a presadiť sa. To je veľká vec. Tí, ktorí sme celý život prežili v Bratislave, začínali sme tu aj končíme, si to ani celkom dobre nevieme predstaviť.

Nebola práve to výhoda, že bol nepoznačený veľkomestom?

Istá výhoda to bola, lebo to sa v herectve prejaví. Nemôžete to oklamať. A Marián nebol z tých, ktorí by sa pretvarovali. Pretvárka mu nebola vlastná, bol veľmi autentický v súkromí aj v herectve. Hontianske Nemce tam vždy nejakým spôsobom boli prítomné v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Spomínam si, aký bol prekvapený, keď raz prišiel ku mne o pol druhej popoludní a ja som mu otvoril v pyžame. Bol to preňho po príchode do Bratislavy nevšedný zážitok, že videl niekoho na poludnie v pyžame. Doma to určite nezažil. Ale aj iné veci ho prekvapili.

Prezradíte?

Pozval nás raz s Julom Satinským do Kryštál baru do reštaurácie a objednal nejaký ostrý alkohol. Keď chcel platiť, vybral z peňaženky päťkorunáčku a dosť sa čudoval, že to bolo drahšie. Lebo v Hontianskych Nemciach by to stačilo. Musel zabehnúť domov po peniaze. Našťastie, býval oproti v podnájme, tak sme ho v tom Kryštál bare počkali.

Prečo ste ho nezaložili a nezaplatili účet vy dvaja s Julom?

Úplne si to nepamätám, buď trval na tom, že on bude platiť, alebo je celkom pravdepodobné, že my sme tiež nemali peniaze.

V roku 2002 odišiel Julo Satinský († 61) na večnosť. Ako ste si zvykali, že tu už nie je?

Bolo to, akoby odišiel kus zo mňa. A ten stav trvá stále. Keď sme boli mladí, asi rok som býval spolu s Julom a jeho otcom. Boli sme spolu vo dne v noci. Vyše 40 rokov sme potom spolupracovali a puto bolo také silné, že mi dodnes Julo chýba.

Umelec skolaboval Otvoriť galériu
Pýtali ste sa niekedy, prečo práve on a čím ste si to tam hore zaslúžili, že nie vy?

Skôr by som sa pýtal, čím si to zaslúžil on, že odišiel tak skoro. To, že ja si zaslúžim, že som tu, to je jasné! (smiech) Julo podobne ako Marián zanedbával svoj stav, mal pocit, že víťazí nad všetkými chorobami a ukázalo sa, že nezvíťazil. Takže tá frajerina bola trošku prehnaná.

Obaja boli veľkí gurmáni. Myslíte si, že aj to bola jedna z vecí, ktorá sa podpísala pod podlomené zdravie Mariána Labudu?

On rád jedol, aj to bolo na ňom vidieť. Nadváha bola jedna z jeho zdravotných nevýhod. Keď má človek cukrovku, nadváha je zničujúca. Cukrovka sa prejavuje rôzne. Aj u mňa zaútočila na cievy. Akurát, že ja som predišiel tomu najhoršiemu.

Boli ste si blízki aj preto, že vás spájala choroba?

My sme o tom veľa nehovorili. O tom, že si pichal inzulín, viem len preto, lebo pred predstavením v šatni som to videl. Dokonca na jednom predstavení dostal na javisku hypoglykemický záchvat a šepkárka musela zháňať nejaký cukrík, aby ho z toho dostali. Asi to bolo s jeho diabetom dosť vážne.

Prečo si myslíte, že si nedával pozor na svoje zdravie?

Povedzme si to rovno, kašľal na to! My muži neradi chodíme k lekárovi, neradi dodržiavame prevenciu, nehovoriac o diéte. Marián mal obdobia, keď sa snažil dodržiavať prísnu diétu, ale to nikdy dlho nevydržalo. Pamätám si, ako v divadelnej šatni vytiahol mrkvu, krájal si ju na kolieska a predstavoval si, že je to klobáska. Potom sa k tej klobáske skutočne vrátil.

Vy asi s diétami problém nemáte. Od mladosti ste štíhly...

Vždy som jedol a pil neriadene. Ale od istého času mi prestalo chutiť piť. Považujem to za smutnú skutočnosť, lebo v spojitosti s alkoholom som zažil veľa veselých chvíľ. A teraz je to celé preč. Občas si dám trošku piva a to mi úplne stačí.

Jedna zo situácií, ktorá vás s Mariánom Labudom spojila, bola autonehoda v roku 2000. Vtedy s vami v aute sedel aj Milan Kňažko.

Keby sme nemali nad sebou strážnych anjelov, nemuseli sme tu už byť. Išli sme na zájazd do Českých Budějovíc s predstavením Kumšt a, bohužiaľ, zo zájazdu nebolo nič. Marián bol na tom vtedy najhoršie. Mal niekoľko ťažkých zlomenín, trvalo mnoho mesiacov, kým sa dal dokopy. Ja som obišiel trochu lepšie, bol som na péenke len mesiac a Kňažkovi sa nestalo skoro nič, pretože bol minister. Tak to sa patrilo, aby obišiel bez vážnych zranení.

Herecké legendy postupne odchádzajú, myslíte si, že vyrastajú nové alebo dnešná doba tomu nepraje?

Som presvedčený, že z mladej a strednej generácie hercov sa opäť stanú legendy, ktoré keď budú odchádzať, tak nám, ktorí tu ešte stále budeme, to bude ľúto. (smiech)

Vianoce ste prežili na chalupe na Záhorí. Zotavujete sa po nedávnej operácii v prírode?

Cítim sa tam veľmi dobre, dajú sa tam robiť prechádzky. Jediné, čo mi na chalupe chýba, je, že tam nie je kaviareň. Som totiž odjakživa kaviarenský typ.

Tak to ste potom mali zostať v hlavnom meste...

Potreboval som nabrať trošku kondíciu, ktorá aj keby som nebol po operácii, zďaleka nie je výnimočná. Potreboval som si vydýchnuť a hlavne dobre sa vyspať. Pretože v nemocnici neviem zaspať. A keď sa vrátim domov, chvíľu mi trvá, kým sa dostanem do normálneho stavu, že spím pár hodín.

Na chalupe máte aspoň viac času byť s manželkou, herečkou a političkou Magdou Vášáryovou.

Manželka má veľmi veľa povinností, lebo má veľa energie. Sme spolu, ale nie veľmi často. Vždy sa však nájde téma, o ktorej hovoríme. Teraz si to užívame na chalupe.

Aké máte plány do nového roka?

Rád by som trošku písal, to som zanedbal. Po rokoch pravidelného písania fejtónov by som sa k tomu rád vrátil, ak budem mať trpezlivosť. Oveľa viac sa ale teším na to, že sa z času na čas stretnem s vnučkami, lebo to je veľká zábava. Hoci dlho to s nimi nevydržím, lebo ako sa vraví - deti sú klenot rodiny na pol hodiny...

Táto operácia nebola jediná, už pred tromi rokmi ste absolvovali operáciu srdca. Ako sa momentálne cítite zdravotne?

Ešte stále nie som celkom fit. Bola to pomerne vážna operácia. Keď zomrel Marián, volali mi z SND, či by som na pohrebe nepovedal nejaký príhovor. Aj keď nerád, musel som to odmietnuť. Neviem, či by som to zvládol, sú to ťažké veci. Viete, v tomto veku, keď zomierajú vaši rovesníci, to už prestáva byť sranda. Keď si uvedomíte, koľko hercov z našej generácie odišlo predčasne, tak sa na to človek díva, že je rád, že je ešte tu. Ešte to chvíľu potrvá, kým budem môcť hrať v divadle.

Chýba vám už javisko?

Nechýba, lebo viem, že to zase bude. Ale keby to už nikdy nemalo byť, asi by mi to nebolo jedno. Preto chápem, že Mariánovi prekážalo, keď zostal v akomsi vzduchoprázdne, keď oňho nebol záujem. Ale jeho stav bol viditeľný. On sám si to možno neuvedomoval, no bolo už na ňom vidieť, že nie je celkom fit.

Kedy ste s ním boli naposledy?

Pred Vianocami, tu v tejto kaviarni. Sedel na tomto mieste, kde vy teraz.

Herci vraj poväčšine túžia zomrieť na javisku. Je to pravda?

Ja by som najradšej nezomrel. A keď už, tak náhle, to nie je zlé. Preto si myslím, že v tomto smere, ak sa to vôbec dá takto povedať, mal Marián aj trochu šťastia. Že netrpel roky na smrteľnej posteli. Ale zomrieť na javisku je hlúpe kvôli obecenstvu. Ľudia sa predsa neprišli pozrieť na to, ako umierate.

Čo by ste povedali Mariánovi, keby ste mali možnosť poslať mu tam hore kamarátsky odkaz?

Ak je to možné, aby som niečo Mariánovi odkázal, tak aby si uchoval svoj zmysel pre humor, lebo si myslím, že tam kde je, ho bude veľmi potrebovať.

Diskusia / 85
Súvisiace články:
Autor: Marika Studeničová, Novy Cas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Aktuality.sk Správy Ekonomika Šport Komentáre TV program Počasie Horoskopy Fair Play M. Kovačiča
Andrej Danko
Komentár Daga Daniša: Danko? Možno nebol vykonávateľ, ale objednávateľ Aktuality.sk
Rýchle správy
pred 7 min
Epidémia eboly v Kongu nepredstavuje celosvetové zdravotné riziko Aktuality.sk
Epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike (KDR) sa síce môže rozšíriť aj do okolitých krajín a je „znepokojujúca", jej rozsah však zatiaľ nespĺňa kritéria na vyhlásenie zdravotného ohrozenia celosvetového rozmeru.
pred 17 min
Trump žiada Turecko o poskytnutie nahrávok súvisiacich so zmiznutím Chášukdžího Aktuality.sk
Americký prezident Donald Trump sa obrátil na Turecko s požiadavkou, aby poskytlo Spojeným štátom audio- a videozáznamy súvisiace s prípadom zmiznutia saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, „ak také existujú“.
pred 27 min
Lídri EÚ nateraz neplánujú mimoriadny summit o brexite v novembri Aktuality.sk
Lídri členských krajín Európskej únie sa v stredu večer na summite v Bruseli dohodli, že momentálne neplánujú zorganizovať v novembri mimoriadny summit EÚ o vystúpení Británie.
Deduško Tono (97)
97-ročný Tono ide s dobou: Čo si na internete číta matuzalem z Oravy?
Ohrievače sú
Kašlite na to, že budete vyzerať smiešne: S týmto vám nos neomrzne
Adama socha jeho
Rozzúrený syn Špinarovej († 65): Keď uvidel jej sochu, zostal znechutený
V tábore žije
V utečeneckom tábore v Sýrii došli potraviny: Desiatky tisíc ľudí čakajú na pomoc OSN
Splnomocnenec OSN
Splnomocnenec OSN pre Sýriu odchádza: Kým odstúpi, chce dosiahnuť dôležitú dohodu
Theresa Mayová
Mimoriadny summit o brexite sa nekoná: Čaká Britániu odchod bez dohody?
(ilustračné foto).
Dráma neďaleko Bratislavy: Psychopat týždeň znásilňoval susedu v byte, to však nebolo všetko
Obyvateľov
Kongo naďalej trápi epidémia eboly: Napriek úmrtiam sa nevyhlási celosvetové ohrozenie
Matteo Salvini.
Salvini sa v Rusku cíti ako doma: Sankcie považuje za šialené a porovnáva ich s Cyprom
Divadelný
Kultový režisér Serebrennikov si vypočul prvý verdikt: Zostáva kvôli sprenevere v domácom väzení?
Hillary
Auto, v ktorom sa viezla Hillary Clintonová, malo nehodu
Záplavy na juhu
Záplavy na juhu Francúzska majú už 14 obetí: Záchranári naďalej pátrajú po nezvestných