Ľady medzi krajinami, ktoré sú vlastne stále vo vojnovom stave, sa začali roztápať po tom, čo severokórejský vodca Kim Čong-un v novoročnom prejave vyhlásil, že chce so susedom o tejto otázke rokovať. Definitíva by mala padnúť 9. januára v dedinke Panmundžon, kde 27. júla 1953 kórejské štáty uzatvorili prímerie.
V demilitarizovanej zóne v Panmundžone sa v utorok 9. januára zídu delegácie oboch krajín rozdeleného polostrova a dohodnú na účasti KĽDR v Pjongčangu. Celý nielen športový svet je zvedavý na to, s čím príde severokórejská delegácia a vysvetlí slová Kim Čong-una, že jeho krajina za určitých podmienok zváži štart na olympiáde. Základnou podmienkou určite bude zrušenie každoročného februárového juhokórejsko-amerického vojenského cvičenia. Robert Manning, vedúci pracovník Atlantickej rady, poznamenal:
„Ak by sa termín cvičenia posunul, Kim Čong-un by mal menej dôvodov k provokáciám počas olympijských hier.“
Celá akcia „Dostaňme športovcov KĽDR na hry“, je vlastne o jedinej krasokorčuliarskej športovej dvojici Rjom Te-ok a Kim Ču-sik, nik ďalší sa z KĽDR nekvalifikoval. Thomas Bach, šéf Medzinárodného olympijského výboru, verí, že štart KĽDR by prispel k väčšiemu pocitu bezpečnosti, a preto je ochotný v olympijskom pokeri v demilitarizovanej zóne prideliť voľné karty aj ďalším športovcov KĽDR.
