Predchádzala im niekoľko mesiacov trvajúca politická kríza vyvolaná októbrovým referendom o nezávislosti, ktoré ústredná španielska vláda i ústavný súd označili za ilegálne. Informuje o tom agentúra DPA. Prieskumy naznačujú tesný súboj medzi separatistickými stranami a takzvanými ústavnými tábormi. Krajina s napätím čaká, či strany zasadzujúce sa za nezávislosť Katalánska opäť dokážu získať väčšinu parlamentných kresiel a zostaviť koaličnú vládu. Hlas môže odovzdať zhruba 5,5 milióna oprávnených voličov.
Pozorovatelia predpokladajú nezvyčajne vysokú volebnú účasť na úrovni viac než 80 percent. Madrid posilnil v regióne bezpečnostné opatrenia, očakávajúc násilie. Miestne médiá informovali, že španielske ministerstvo vnútra vyslalo do Katalánska 15 000 policajtov, ktorí budú hliadkovať počas volebných hodín. Volebné miestnosti sa otvoria o 9.00 h SEČ a zatvoria sa o 20.00 h SEČ.
Na čele Katalánska, bohatého regiónu na severovýchode krajiny, s osobitnou kultúrou a jazykom, stál donedávna so svojou vládou premiér Carles Puigdemont, ktorý 1. októbra zorganizoval dané referendum a inicioval proces jeho odtrhnutia sa od Španielska. Tento krok však následne vyvolal ústavnú krízu.
Konzervatívnu vládu španielskeho premiéra Mariana Rajoya to viedlo k rozpusteniu regionálneho parlamentu v Barcelone, nastoleniu kontroly zo strany Madridu a vypísaniu nových regionálnych volieb. Puigdemont a jeho štyria ministri utiekli do Bruselu, niekoľko ďalších členov jeho kabinetu bolo zatknutých.
