Pre krátenie dane ho priamo z ihriska odviedli do väzenia. Príbeh útočníka Ľuboša Perniša (41) aj dnes mnohým vyráža dych. Za pár rokov predviedol, ako sa pomerne slávny športovec môže ocitnúť až na úplnom dne. S futbalom začínal v Prievidzi. Potom hrával v Nitre, Banskej Bystrici, Interi Bratislava či Prešove. Najväčšiu slávu zažil v rokoch 2000 - 2003 v Matadore Púchov. V jeho drese bol aj pri senzačnej remíze 1:1 proti hviezdami nabitej Barcelone v zápase 1. kola Pohára UEFA ročníka 2003/2004.
„Bol to veľký zápas. Prehrávali sme 0:1, no v poslednej minúte sa nám podarilo vyrovnať. Nastala obrovská eufória. Po zápase sme to patrične zapili. Vytriezvenie prišlo o dva týždne, keď sme na Nou Campe prehrali 0:8,“ zaspomínal si Ľuboš Perniš. Po rokoch netají, že viedol neusporiadaný život. „Bol som hlúpy. Keby som mohol vrátiť čas, urobím všetko inak,“ priznáva. Povráva sa, že dres, ktorý si po súboji vymenil so slávnym Brazílčanom Ronaldinhom, prehral alebo predal. „Daroval som ho jednému chlapcovi,“ prezradil.
Podľa trénera Jozefa Bubenka bol Perniš veľký talent, no chýbala mu disciplína. Na tréning prišiel vždy posledný a odchádzal ako prvý. „Ľubo pomohol mne i kolektívu. Neraz som však mal pocit, že to nemá v živote usporiadané. Stále sa niekam ponáhľal. Aj životosprávu mohol mať lepšiu,“ tvrdí jeho ďalší tréner Jozef Šuran. Keď už kondične nestíhal, dal prednosť nižším zahraničným súťažiam. Ďalšie futbalové roky strávil na Malte, v Grécku a exotickom Kuvajte. Zárobok však minul na hlúposti. V Kuvajte ho dokonca oklamali, pretože nedostal žiadnu výplatu.
Rok a pol sedel vo väzení
Ako športovec si počas bujarej mladosti neplnil povinnosti a pre krátenie dane putoval za mreže. Priamo z ihriska v Lehote pod Vtáčnikom. Prišli si po neho policajti. Putá mu vraj nenasadili. „Ľuboš Perniš nepriznal príjem za športovú činnosť v sume 780 357 korún, čím krátil daň z príjmov fyzických osôb vo výške 140 155 korún, ktoré prostredníctvom Daňového úradu v Prievidzi mali ísť do štátneho rozpočtu. Preto mu bol uložený peňažný trest vo výške 50-tisíc korún a trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne,“ uviedla vtedy polícia. Do basy nastúpil 16. júla 2011 v Hrnčiarovciach nad Parnou. Z trestu si odsedel rok a pol. Za múrmi väznice sa venoval futbalu, ale medzi elitu sa už nevrátil.
Futbalu ostal verný dodnes. Hrá v Česku okresné majstrovstvá. „Je to podobná súťaž ako naše dedinské. Všetci nadávajú na rozhodcov, ktorých je tu tiež málo. Väčšinou chodia iba dvaja a tretieho vyberú spomedzi divákov alebo funkcionárov. Futbal už beriem len ako zábavu. Živí ma úplne niečo iné. Škoda len, že som sa v mladosti nezachoval inak. Všetky chyby sa teraz snažím napraviť,“ uzavrel Ľuboš Perniš.
Šoféruje vysokozdvižný vozík a stále strieľa góly
Perniš by dnes iba z futbalu nevyžil. Vo Valašskom Meziříčí robí v sklade, kde obsluhuje vysokozdvižný vozík. Vždy mal čuch na góly. Vďaka takmer dvojmetrovej postave (191 cm) sa rád presadzoval vo vzduchu. No nebezpečný bol aj po zemi. Málokedy chýbal medzi najlepšími strelcami ligy. V sezóne 1998/1999 pomohol Prievidzi 13 gólmi. O dva ročníky neskôr dal za Púchov 15 gólov. Skončil hneď za Žilinčanom Markom Mintálom (21). S Interom Bratislava získal slovenský titul (2000), čo zopakoval aj v drese maltskej Sliemy Wanderers (2005). Toto leto prestúpil do Jiskry Krhová. Účastník vsetínskych okresných majstrovstiev si ho nevie vynachváliť. Po jeseni je s 13 gólmi najlepším strelcom mužstva a nie je isté, či si ho po zime udrží. Bojnický rodák sa ocitol aj v najlepšej jedenástke súťaže.
