Stanovisko Moskvy tlmočil v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. "USA vtrhli do Sýrie bez pozvania zo strany legitímnej vlády krajiny a bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by legitimizovala ich činnosť," konštatoval Riabkov. "Súčasné vyhlásenia o zámere zostať v Sýrii vzbudzujú obavy, pretože si myslíme, že Washington sa nevzdal svojej myšlienky nahradiť vládu v Damasku," citovala ruského diplomata agentúra TASS. Podľa Riabkova ide o "prejav imperiálnej politiky, od ktorej sa Washington, bohužiaľ, nedokáže dištancovať".
Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v pondelok ráno na leteckú základňu Humajmím v Sýrii a nariadil začiatok sťahovania ruských síl z tejto blízkovýchodnej krajiny. Už predtým (6. decembra) oznámil, že teroristická skupina Islamský štát (IS) utrpela v Sýrii totálnu porážku na oboch brehoch rieky Eufrat.
Denník Washington Post už koncom novembra písal, že sily lojálne sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho ruskí a iránski spojenci čistia od IS posledné mestá v krajine. Porážka IS je tak bezprostredná. Tým sa zároveň blíži ku koncu aj ospravedlňovanie americkej vojenskej prítomnosti v krajine. Avšak náhle stiahnutie USA zo Sýrie by viedlo k tomu, že prezident Bašár Asad úplne ovládne krajinu a bude mať zaručené politické prežitie - výsledkom by bolo to, že zvíťazil Irán. Aby sa tak nestalo, americkí predstavitelia tvrdia, že plánujú udržiavať prítomnosť amerických vojakov na severe Sýrie, kde USA vycvičili a pomáhali Sýrskym demokratickým silám (SDF) pod vedením Kurdov v boji proti IS a kde chcú vytvoriť novú miestnu vládu, a to bez ohľadu na tú Asadovu.
Predseda branno-bezpečnostného výboru ruskej Štátnej dumy Vladimir Šamanov reagoval tvrdením, že plán Spojených štátov nechať svojich vojakov v Sýrii aj po porážke teroristov je "vrcholné chrapúnstvo, sú to samozvanci v cudzom byte".
