Život Ondreja Kandráča, to boli vždy koncerty, cestovanie a víkendy strávené v práci. Odkedy však s Ivanom Táslerom nahral hit Hej, sokoly! a so Štefanom Skrúcaným začal točiť hudobno-zábavnú reláciu Všetko, čo mám rád, sa všetko ešte zintenzívnilo.
Pán ohňa
„Brala som si muzikanta, takže som s tým akosi rátala. No priznám sa, že posledné mesiace je toho viac a badať, že je menej doma,“ povedala nám Erika Kandráčová a netrúfla si odhadnúť, koľko dní do týždňa je rodina kompletná. „Cez víkendy je stále preč... Asi by som klamala, keby som povedala, že tri dni do týždňa je doma. Je to nárazové,“ zamyslela sa.
Na jej pleciach celkom logicky ostáva celá domácnosť. „Najskôr to bolo tak, že veď niekto to musí spraviť, keď je Ondrej preč, ale postupne ma to aj začalo baviť. Našla som sa v tom - vymaľovať izby, zariadiť dom... Teším sa najmä zo záhrady, ako to tam rastie, aké je to pekné.“ Nechá niečo aj na manžela? „Niečo áno,“ zareaguje so smiechom. „Teraz ako prišla zima, vyžíva sa, že môže rozkúriť v kozube. To je výsostne jeho práca, ísť narúbať drevo a zapáliť oheň.“
Spieva celá rodina
Keď je pán domu so svojou rodinou, zabáva ju podobne ako svoje obecenstvo vtipmi. „On si ich na mne skúša, aj keď ja na toto nie som veľmi dobrý pokusný králik,“ smeje sa Erika, u ktorej vraj uspeje asi každý piaty z manželových vtipov. „Niečo robím v kuchyni, zrazu príde Ondrej a povie mi vtip. V žiadnom kontexte, len ho vychrlí a čaká ohlas. Ten niekedy príde a niekedy nie. Má to so mnou ťažké. Ale skúša to aj na deťoch.“
Mimochodom, deti, sedemročný Ondrej a päťročná Ema, sú v jednej veci celý otec. „Obe nemajú problém vystupovať pred ľuďmi. Syn sa učí hrať na husliach, i keď po prvej hodine sa ma učiteľ spýtal, či chcem mať z neho huslistu alebo bagristu. Budem rada, keď bude robiť to, čo ho bude napĺňať. Bavia ho aj husličky, aj by chcel byť tajným agentom, tak uvidíme,“ konštatuje hrdá mama, ktorá sama nenápadne pracuje na svojom speváckom prejave. „Moja spevácka kariéra sa skončila v druhom ročníku na základnej škole, keď mi pani učiteľka povedala, že sa nemám trápiť so spevom. Vtedy ma to zasiahlo,“ vysvetľuje. „Ale keďže Ondrej je muzikant, a aby som sa ani ja nehanbila otvoriť ústa, začala som chodiť k hlasovej pedagogičke. Povedala som si, že to aspoň vyskúšam, či je to so mnou naozaj také zlé. Ale potešila som sa, že to až také zlé nie je. Celkom ma to aj baví.“
Pani Kandráčová sa navyše nestará len o teplo domova, ale moderuje v lokálnej košickej televízii a príležitostne sa venuje modelingu. „Áno, v televízii moderujem publicistickú reláciu, ktorá ide každý večer. Pracujem tam externe. A modeling, to je naozaj len príležitostné. Keď je nejaké fotenie v Košiciach, urobím to rada, lebo ma to veľmi baví,“ dodáva skromne.
Sťahovanie visí vo vzduchu
Keďže Ondrej má čoraz viac práce v Bratislave, rodina zrejme skôr či neskôr bude stáť pred vážnym rozhodnutím, či opustiť dom v Košiciach a vymeniť ho za bývanie v hlavnom meste. „Táto otázka stále visí vo vzduchu,“ priznáva Erika. „Momentálne sa to ešte dá nejako uniesť a navyše naša domácnosť má štyroch členov a musí medzi nami nastať nejaký konsenzus. V Košiciach je nám všetkým dobre a kým to Ondrej zvláda, neriešime to. Ale určite by preňho bolo jednoduchšie, keby bol v Bratislave, lebo tam má veľa práce.“
Kandráčovci sa po hektickom roku trochu zastavia aspoň počas nadchádzajúcich vianočných sviatkov. Ale naozaj iba trochu. „Veľmi sa teším, že 24. a 25. Ondrej nič nemá, takže na Štedrý deň budeme všetci doma a deň na to cestujeme k Ondrejovej mame. 26.-teho už Ondrej hrá. Naše sviatky budú dvojdňové, ale zase intenzívne,“ usmeje sa Erika Kandráčová a vzápätí dodá: „Ondrej je taký, že má toho veľa, ale na rodinu si vie nájsť čas. To si na ňom vážim.“
