Lenže ich snaha nie je len o tom, ako zrekonštruovať budovu. Nadšencom z podtatranskej obce Mlynica ide o to, aby sa do kostola vrátilo všetko, čo doň pôvodne patrilo. Ale, ako sa ukazuje, slovenské úrady pre to nemajú veľké pochopenie.
Prvá zmienka o obci je z roku 1268 a druhý názov obce bol Milbach, lebo veľká časť obyvateľov bola nemeckého pôvodu. Po druhej svetovej vojne však nemecké rodiny násilne odsunuli - v Československu museli zanechať takmer všetok svoj majetok a vysťahovali ich do Nemecka. Na ich ceste dochádzalo neraz k zločinom a tragédiám - v júni 1946 viac ako 30 nemeckých obyvateľov Mlynice popravili slovenskí vojaci v moravskom Přerove.
Hnojivá a autá
Po odsune zostal opustený aj evanjelický kostol z roku 1830 a zvonica. Do domov po Nemcoch sa prisťahovali ľudia z Vikartoviec a zo slovenských obcí pripadnutých Poľsku. Všetci, ktorí prišli, boli katolíci a evanjelický kostol nemal kto navštevovať. V roku 1950 mobiliár kostola odviezli do obce Sokolče na Liptove a následne si družstevníci z kostola urobili sklad. Evanjelický kostol až do roku 1989 slúžil ako zásobník na obilie a umelé hnojivá.
Po páde totality bolo v kostole umiestnené múzeum starých áut - veteránov. Bola to pre kostol v tom čase záchrana. Opravila sa fasáda, elektrické rozvody, vnútro bolo vymaľované a čiastočne opravené. Až teraz sa však črtá reálna šanca, že kostol ožije v plnej sile a bude slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Do boja za mlynický kostol sa pustil evanjelický farár Jozef Vereščák (53).
„Po roku 1995, keď som prevzal faru v Poprade-Veľkej, mi ponúkli, aby som spravoval aj Mlynicu, kde boli tiež evanjelické majetky,“ hovorí farár. V prvých rokoch viedol o majetky s obcou súdne spory, až potom sa mohol zamerať na kostol a zvonicu. „Zvonicu sa nám už podarilo zrekonštruovať s mohutným prispením pôvodných obyvateľov, ktorí dnes žijú v Nemecku. Keď sa pôvodní obyvatelia a ich potomkovia dozvedeli, že sa chystá obnova evanjelického kostola v Mlynici, neváhali dať stovky až tisícky eur na túto šľachetnú vec. Z toho sme financovali rekonštrukciu zvonice. Na kostol však budeme potrebovať možno až pol milióna eur, no aj tie dáme dohromady.“
Pri rekonštrukcii zvonice musel bojovať o jej zvony, ktoré boli odliate v roku 1886 v meste Bochum. Chcela si ich nechať obec. „Dnes už všetky tri visia na konopných lanách a krásne zvonia,“ hovorí spokojne farár Vereščák, ktorému sa podarilo nájsť aj veľkú časť pôvodného zariadenia kostola. „Vedel som, že mobiliár odviezli do Sokolčian, ktoré boli však po vybudovaní priehrady Liptovská Mara zatopené. Nakoniec som po urputnom pátraní našiel takmer všetky veci v stodole v Gôtovanoch. Bol tam oltár, kazateľnica aj krstiteľnica zo 17. storočia. Chýbali tam lavice, ktoré boli v zlom stave a spálili ich...“
Jedným z ľudí, ktorí pomáhajú farárovi s obnovou mlynického kostola, je miestny rodák Juraj Albert Puhalla (75). Ten tvrdí, že najväčšie problémy majú s pôvodným barokovým organom. „To je najsmutnejšia časť tohto až zázračného príbehu obnovy strateného kostola. Vypátrali sme, že v roku 1991 Cirkevný zbor vo Svätom Kríži predal mlynický organ Západoslovenskému múzeu v Trnave za 20-tisíc korún (v prepočte takmer 665 eur). Vybrali sme sa do múzea a snažili sme sa s pani riaditeľkou dohodnúť a nájsť riešenie, ako dostať späť náš organ do kostola, kam patrí. Ostali sme však zaskočení - nielenže nechcela s nami na túto tému hovoriť, dokonca nám nedovolila sa ani len pozrieť na stav organu, ktorý majú uložený niekde v škatuliach v depozite.“ Vraj ho umiestnia niekde v nefunkčnom kostole v Trnave, ktorý bude slúžiť ako koncertná sieň. „Akú to má historickú, morálnu aj ľudskú logiku?“ rozhorčuje sa Puhalla.
Aj my sme sa opýtali riaditeľky múzea v Trnave Daniely Čambalovej na mlynický organ. „Moje stanovisko je, že nie je možné o tom sa dohovárať, lebo je to náš predmet, ktorý sme riadne zakúpili a my ho potrebujeme. Nie je to predmet, ktorý by bol nadbytočný. Zatiaľ organ nepoužívame, ale máme tu kostol, v ktorom začíname rekonštrukciu a tam ho chceme umiestniť. Ten organ bol v stodole nepoužívaný, tak sme ho tou kúpou vlastne zachránili a nevidím dôvod, prečo by sme ho dávali preč,“ rázne ukončila debatu riaditeľka. Mlynickí nadšenci sa však nevzdávajú a veria, že kostol raz bude slúžiť veriacim so všetkým, čo k nemu patrí.
