Obľúbené vidiecke zvyky v týchto dňoch mapuje výstava Obraz Vianoc II. - Vôňa slamy a ihličia. Podľa jej autorky Stanislavy Cúthovej z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene si gazdinky aj kedysi dali na príprave štedrovečerného stola záležať. „Symbolizoval hojnosť a prosperitu. Všetko, čo prišlo do styku so štedrovečerným stolom, alebo bolo počas večere v izbe, nadobúdalo v predstavách našich predkov priaznivé účinky,“ vysvetlila Cúthová. Čo všetko nesmelo v prvej polovici 20. storočia na rodinnom stole chýbať a prečo?
1. Chlieb na stole
Bol súčasťou štedrovečerného stola. Často bolo bochníkov aj viac, pretože najmenej jeden bol položený na stole počas celých sviatkov. V niektorých oblastiach bolo na stole toľko bochníkov, koľko bolo v dome gazdov.
2. Stromček nad stolom
V priebehu 20. storočia sa začal nad stolom objavovať stromček. Obyčajne nad ním visel a pripisovali mu magickú funkciu.
3. Zrno pod obrus
Dávalo sa pod obrus a potom sa pridávalo do prvej sejby pre dobrú úrodu, často sa tam dávali aj seno a slama nasypané v tvare kríža, ktoré napríklad v Honte ešte prekryli oblátkou. Na Podpoľaní do každého rohu pod obrus ukryli peňaženku, cesnak a kúsok chleba. Aby ľudia netreli v ďalšom roku biedu, často sa dávali pod obrus mince ako symbol bohatstva.
4. Šochtár vedľa stola
Na neďalekom stolčeku bol šochtár s čerstvou vodou, kde sa pred večerou všetci vyumývali. V Honte býval pri miske položený krajec chleba – „skrojok“, na ktorý dával gazda po kúsku z každého jedla. Používali ho na liečenie.
5. Slama pod stôl
Okolo stola bola obmotaná reťaz (hamovnica), aby rodina držala pokope a aby sa z hospodárstva nič nestratilo. Pod stôl sa kládli aj rôzne predmety, najčastejšie slamienka naplnená obilninami a strukovinami, otiepka sena a ražnej vymlátenej slamy. Na ňu ukladali pracovné a poľnohospodárske náradia, napr. sekeru. Rôznorodosť predmetov sa nelíšila len regiónom, ale aj jednotlivými rodinami a povolaniami gazdov v nich.
