Po 7 rokoch súdnych sporov tak odchádzal zo súdu ako slobodný človek. Vinník závažného zločinu, ktorý mladú ženu stiahol do kukurice, brutálne zmlátil a drôtom jej takmer odrezal hlavu, je neznámy.
Peter (46) tvrdí, že najhoršia nočná mora v jeho živote sa začala pred 7 rokmi. „Išiel som v auguste 2010 prvýkrát po dovolenke do práce na otcovom aute. Pár metrov od firmy vybehli maskovaní muži v civile s kuklami na hlave, mali v rukách zbrane a mierili na mňa,“ vraví Peter, ktorého obvinili z brutálnej vraždy a putoval do väzby. Spolu s ním polícia v ten istý deň zatkla aj jeho brata, toho však v ten istý deň prepustili.
O dva roky neskôr Petra súd v Trenčíne pre nedostatok dôkazov oslobodil. V roku 2014 nastal v prípade zvrat, nová znalkyňa na súde tvrdila, že na Eviných († 24) šatách sa našla Petrova spermia. „Neviem, ako sa moja spermia dostala na jej šaty, ani sa tam nemala ako dostať,“ tvrdí Peter, ktorého súd v januári 2015 oslobodil druhýkrát. O pol roka neskôr sa vec vrátila na prejednávanie na okresný súd s tým, že Petra majú odsúdiť minimálne za znásilnenie Evy. Nestalo sa ani to. V pondelok bol tretíkrát oslobodený.
Peter bol väzbe od augusta 2010 do februára 2012. „Najskôr ma odviezli do Bratislavy, kde ma vypočúvali. Bol som vo väzbe v Dubnici, potom v Ilave, až pokiaľ ma v 2012 neprepustili. Neprajem to zažiť ani najväčšiemu nepriateľovi. Celých tých sedem rokov som bol ako vyhodený, holý, bosý na púšti. Zničilo mi to celý život,“ sťažuje sa Peter. Podľa vlastných slov sa bál nájsť si vážny vzťah. „Nemohol som si zohnať ani prácu, odvrátilo sa odo mňa mnoho ľudí, o ktorých som si myslel, že sú kamaráti. Najťažšie to bolo vždy pred súdnymi pojednávaniami, pred týmto posledným som prechodil takmer 19 kilometrov. Uvažoval som nad všeličím. V najťažších chvíľach stál pri mne najlepší kamarát, ktorý mi je ako štvrtý brat,“ vraví.
Po vynesení oslobodzujúceho rozsudku, ktorým ho definitívne zbavili viny, si vydýchol. Matky brutálne zavraždenej Evy, ktorá každé jedno pojednávanie emotívne prežívala, je mu podľa jeho slov ľúto. „Neviem si predstaviť, čo musela prežívať. Na druhej strane som však cítil aj hnev za jej nenávisť voči mne. Ja som jej dcére neublížil, a ak sa raz podarí niekedy vypátrať toho, kto to spravil, napľujem mu tváre. Dúfam, že sa raz budem môcť pozrieť tomu, čo to spravil, do očí. To by bolo pre mňa najväčšou morálnou satisfakciou,“ dodal.
