Patria k nim Ako vytrhnúť veľrybe stoličku z roku 1977 či pokračovanie Ako dostať otecka do polepšovne z roku 1978. Ako píše denník Blesk, domnienka, že by si Holý žil nad pomery, je úplne mylná.
S nakrúcaním filmov skončil už ako 12-ročný, zarobené peniaze si sporil u babičky. Nebola to však závratná suma, keďže Holý dostával tabuľkový detský honorár a ten činil 120 československých korún za natáčací deň. Preto mu film, bez ohľadu na to, aký úspech zožal, vyniesol napríklad 2000 československých korún – sumu, ktorá bola v 70-tych rokoch na úrovni bežnej mzdy.
Neskôr Holý zháňal každú korunu. ,,Pri štúdiu robil veľa brigád, nie len u otca v hoteli. Cez opatrovateľskú službu nosil starým ľuďom uhlie, na stavbách robil pridávača a bral aj správcovstvo domu, aby si aspoň niečo zarobil,“ cituje Blesk z knihy Volám sa Tomáš.
No peniaze, čo šetril u babičky, na seba nikdy neminul. Siahol na ne až tesne pred smrťou, v marci 1990 nimi obdaroval maminho brata. ,,Dal mu ich preto, aby si mohol kúpiť letenky do USA, kam sa celý život túžil pozrieť,“ píše sa v knihe. Taká letenka vtedy stála závratných 19-tisíc Kčs. Práve strýko Honza kedysi Tomáša k nakrúcaniu doviedol, odporučil ho totiž do filmu Marečku, podejte mi pero!, kde si vtedy 8-ročný chlapček zahral malú rolu.
