Kiskovi sa nepáčil menoslov ľudí, ktorý mu posunul parlament. Ústavný súd rozhodol, že prezident tým porušil ich práva a nakázal mu sudcov vymenovať. Kiskovi nepomohol ani argument, že jeho predchodca Ivan Gašparovič odmietol vymenovať riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čénteša.
Ústavný súd má obsadených 10 z 13 miest. Prezident odmietavý postoj vysvetľoval tým, že vybraní kandidáti nemajú skúsenosti s ústavným právom a sú závažné pochybnosti, či sú schopní zastávať funkciu ústavného sudcu. Medzi siedmimi kandidátmi je aj poslankyňa za Smer Jana Laššáková či exposlanec Mojmír Mamojka. Laššáková na naše otázky nereagovala. Predseda senátu Ústavného súdu Peter Brňák, ktorý v minulosti pôsobil ako poslanec HZDS, odmietol Kiskov argument, že keď Gašparovič nemenoval Čentéša, nemusí ani on sudcov.
Podľa jeho názoru je v tom rozdiel, pretože Kiska si pri sudcoch mohol a mal vybrať z viacerých kandidátov. Kiska by sa nerešpektovaním rozhodnutia podľa Brňáka dopustil hrubého porušenia Ústavy. „Ústavný súd zabránil vzniku protidemokratickej prezidentskej totality,“ povedal jeden z úspešných sťažujúcich sa Juraj Sopoliga. Samotný Kiska verdikt zatiaľ nechce komentovať. „Prezident po naštudovaní rozhodnutia Ústavného súdu oznámi, ako bude ďalej postupovať,“ povedal jeho hovorca Roman Krpelan.
Do sporu sa zapojil aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý viac ráz prezidenta vyzýval, aby sudcov menoval. „Neexistuje žiadna prekážka, aby dnes Ústavný súd nemal plný počet sudcov,“ povedal s tým, že mu po verdikte súdu odľahlo. S Kiskom a premiérom Robertom Ficom sa chce ešte do Vianoc k tejto téme stretnúť.
