Hoci herečka neprežíva práve najľahšie obdobie, strýko sa jej snaží byť oporou. O situácii v SND, hereckom priateľstve i novom živote Vajda exkluzívne porozprával pre Nový Čas Nedeľa.
Pred rokmi ste tvorili spolu s Janom Kronerom (61) a Marošom Kramárom (58) nerozlučnú trojicu, ktorá nechýbala v žiadnej zábavnej relácii. Necnie sa vám za týmito starými časmi?
Ťažko sa mi o tom hovorí, či mi je to ľúto. Priniesol to život a je to tak. Neviem, či sa to ešte niekedy vôbec vráti. S Maroškom sme v kontakte a často sa stretávame, hrám v jeho projekte Lordi. S Jankom to tak nejde, ale i napriek tomu som sa s ním stretol a rozprávali sme sa. Ten návrat nie je ružový. Citlivejšie to bolo v tých začiatkoch po tom, ako naplno prepukli jeho psychické problémy.
Veľa hercov sa zhodne v tvrdení, že herectvo je vlastne diagnóza a každý umelec si v sebe niečo rieši a má svoje trápenia. Niekedy je preto ťažké dostať sa z tranzu hrania do reality. Máte to tak aj vy?
Zaťažujúce je to v tom, že sa pohybujete v istých emocionálnych stavoch ako zlosť, smiech, plač, ktoré si sami navodzujete tri hodiny na javisku umelým spôsobom. Bol by som hlupák, keby som povedal, že to v človeku nerezonuje. Na to sme ale profíci, aby sme sa toho dokázali zbavovať a nenechali sa tým poznačiť. Aj moja žena vie, že niekedy dve hodiny pred a po predstavení so mnou nie je reč, kým sa z tej roly nevyzlečiem.
K herectvu patria aj šteklivejšie scény. Ako skúsenému hercovi vám nerobia problém, pokiaľ ich nemáte hrať s vašou neterou Petrou Vajdovou (32). Neprotestovali ste v divadle?
Nebolo to príjemné ani pre mňa, ani pre Petru. A nerozumel som režisérom, ako im to vôbec dokázalo napadnúť. Veď sami musia vedieť, aké je nepríjemné čo i len predstierať fyzický kontakt s blízkou rodinou na javisku. Bola to katastrofa na hranici incestu.
