Ten v predchádzajúci deň spáchal samovraždu vypitím chemikálie v súdnej sieni Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu. Praljak vypil tekutinu obsahujúcu smrtiacu chemikáliu krátko po tom, ako sudcovia tribunálu OSN v Haagu potvrdili jeho 20-ročné väzenie za vojnové zločiny z čias krvavého konfliktu v Bosne v rokoch 1992-1995. Praljak približne o tri hodiny v nemocnici zomrel, pripomenula tlačová agentúra AP.
Bývalá chorvátska ministerka zahraničných vecí Vesna Pusičová a Goran Richembergh sa stali na Facebooku terčom vyhrážok po tom, čo si parlament uctil Praljaka minútou ticha. Richembergh uviedol, že pokladal za nevhodné uctiť si v chorvátskom parlamente odsúdeného vojnového zločinca. Pusičová vyhlásila, že verdikt je výsledkom nesprávnej chorvátskej politiky v 90. rokoch 20. storočia, keď sa vtedajší lídri pokúšali rozdeliť Bosnu.
Stovky bosnianskych Chorvátov zapaľovali vo štvrtok sviečky na námestiach v mestách po celej krajine a vzdávali tak hold Praljakovi. Praljakovými fotografiami boli vo štvrtok oblepené mestá po celej Bosne, v ktorých prevládajú Chorváti. Počty policajtov v uliciach boli posilnené, aby zabránili prípadným incidentom. "Praljak bol pre nás legenda... V našich srdciach bude žiť navždy," povedal Ivica Gavrič, ktorý bol príslušníkom bosnianskochorvátskych síl počas vojny v krajine v rokoch 1992-1995.
Medzitým Európska únia vyzvala balkánskych lídrov, aby rešpektovali rozhodnutia ICTY a pracovali na dosiahnutí zmierenia a dobrých vzťahov. "Presadzovanie spravodlivosti a boj proti beztrestnosti sú základnými princípmi," uviedla vo štvrtok vo vyhlásení delegácia EÚ v Bosne.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová vyhlásila, že jej krajinu "zasiahla smrť bývalého generála do hĺbky srdca". Prezidentka vo štvrtkovom prejave povedala, že Slobodan Praljak "si radšej sám vzal život, ako by mal žiť ako človek odsúdený za činy, ktoré podľa svojho pevného presvedčenia nespáchal". Grabarová Kitarovičová odsúdila verdikt tribunálu, ktorý súvisel s plánom vojnového vedenia Chorvátska vytvoriť chorvátsky miništát v Bosne. Prezidentka vyhlásila, že Chorvátsko aj Bosna boli obeťami "agresie" Srbska.
