Slováci najmä z východu a severu krajiny si nevedia nájsť dobre platenú prácu a musia migrovať do západnej Európy, kde sa vedia presadiť najmä v sociálnych službách a zdravotníctve. V rozhovore pre TASR to uviedol nemecký historik a ekonóm Phillip Ther.
„Z ekonomického úspechu krajiny by malo profitovať čo najviac občanov. Kým Bratislave a západnej časti Slovenska sa darí dobre, pre iné regióny to však neplatí. Často stretávam v Rakúsku pracovných migrantov zo Slovenska, kde nevedia nájsť prácu, najmä na severe či východe krajiny. Je to smutné, že šikovní a inteligentní ľudia musia za prácou cestovať stovky kilometrov. Kompletne celá starostlivosť o starých ľudí vo Viedni by skolabovala, keby odišli slovenské ošetrovateľky,“ zdôraznil Ther.
Pracovná migrácia síce prináša pozitíva v tom, že do ekonomicky slabých regiónov prináša vyššie zárobky, no podľa Thera to nie je spoločensky žiaduci trend. „Ak jeden či obaja rodičia pracujú v zahraničí, potom to poznačí zvyšok rodiny, najmä deti. Je smutné, že aj na Slovensku je toľko euro sirôt,“ upozornil Ther.
Regionálne rozdiely sú sociálnym a ekonomických rozdielom prakticky každej postkomunistickej krajiny. Na ich vyrovnávanie slúžia aj peniaze z fondov EÚ. Ther tvrdí, že je ešte otvorené, či však aj reálne pomohli. „Doterajšie štatistiky od roku 2004 ukazujú, že do postkomunistických krajín prúdia významné prostriedky, ktoré dokázali vo väčšine prípadov zastaviť zväčšovanie regionálnych rozdielov. V Poľsku sa dokonca ukazuje, že rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi trochu klesli,“ dodal Ther.
