Nastúpil na poste rozohrávača. A hoci do tímu po pár tréningoch zapadol, prehre s Macedónskom (66:74) nezabránil, hoci nastrieľal 11 bodov. Svojmu slovenskému dedkovi vezie do USA zaujímavé suveníry, ktoré mu pripomenú jeho rodisko.
? Ako ste sa vlastne dostali k nášmu občianstvu?
- Starí rodičia pochádzali z Liptova. Odišli zo Slovenska po roku 1928 a odvtedy tu neboli. Starý otec má už 92 rokov, ale stále hovorí aj po slovensky. Volá sa Steven Paul Kuric, čiže vlastne Štefan. Na Slovensku sa mi páči, ale veľa som toho ešte nevidel. Trénujeme, pozeráme videá zápasov, rozoberáme hru... Ale ušiel som na pár minút na Štrbské Pleso. Bola tam hmla, zima a sneh.“
? Čo vy a zimné športy?
- Lyžoval som, ale teraz je tu riziko zranenia a to si nemôžem dovoliť.“
? Čo poviete na slovenské kulinárske špeciality, ochutnali ste liptovské halušky?
- Stravujeme sa spoločne a naozaj nemám čas na separátny jedálny lístok, ale určite tu nie som poslednýkrát.
? Nie je to zvláštne, váš dedko v mladosti odišiel do Ameriky a vy sa teraz vraciate na Slovensko. Dedko vám o Slovensku rozprával?
- Ale áno, stále spomína na Liptov, na ľudí, ktorí tu boli. Nesiem mu odtiaľ darček. Slovenskú vlajku a tričko s liptovskými ornamentmi. Verím, že ho to poteší. Ja som na Slovensko prišiel v úplne inej situácii. Prišiel som sem hrať basketbal, pomôcť reprezentovať Slovensko.
? Čo robil dedko, keď prišiel do USA? Čím sa tam živil?
- Bol účtovníkom a to bol celý čas jeho džob.
? Váš džob je basketbal, ako sa vám darí v klube?
- Hrám za ruský Zenit Petrohrad nadnárodnú VTB ligu a európsky pohár. Som tam od leta. Prišiel som do nového prostredia, je to výzva. Podpísal som zmluvu na dva roky, je tam výborný tréner, bývalý hráč, takže vie, o čo v tejto hre ide. Uvidím, ako sa mi bude dariť skĺbiť klubové povinnosti s reprezentačnými. Očakáva sa odo mňa, že budem lídrom, na čo som pripravený. Sľubujem, že sa po slovensky naučím a budem sa môcť aj s dedom porozprávať v jeho rodnej reči.
