Proti Mannymu Pacquiaovi vydržal tucet kôl, ale utrpel zlomeninu pravej očnice, neabsolvoval ani pozápasový rozhovor a podstúpil operáciu.
"Záverečné tri minúty som nechal len uplynúť. Box nie je na zabíjanie. Nechcel som mu spôsobiť doživotné poškodenie zdravia," povedal Pacquiao pre ESPN. Následky však zostali a newyorská komisia takmer nepripustila Margarita k ďalšiemu súboju s Miguelom Cottom. Napokon mu povolila bojovať, Mexičan utrpel veľký opuch rovnakého oka a prehral technickým knokautom. Po tomto stretnutí ukončil profesionálnu kariéru, no vlani sa vrátil. Zatiaľ boxuje v domovskej krajine, kde sa raz predstavil, aj keď v roku 2010 nemal licenciu v žiadnom štáte USA. Margaritova anabáza prekračujúca možno nielen geografické hranice dokumentuje absenciu jednotnej zastrešujúcej organizácie. Medzi amatérmi, resp. olympionikmi ňou je Medzinárodná boxerská asociácia (AIBA), v profesionálnom boxe chýba. Dominujú štyri najprominentnejšie: World Boxing Association (WBA), World Boxing Council (WBC), World Boxing Organization (WBO) a International Boxing Federation (IBF) so sídlami v Paname, Mexiku, Portoriku a americkom New Jersey.
"V boxe hrozia úrazy. Pokiaľ niekto nie je mentálne a fyzicky stopercentný, nemali by ho pustiť do ringu. Aj ja som rozmýšľal o veľkolepej rozlúčke, ale v telocvični som po dvoch, troch týždňoch pochopil, že už na tom nie som ako voľakedy. Telesne to nebolo až také zlé, no chýbalo mi odhodlanie. Žiaľ, viacerí vstupujú medzi povrazy s nesprávnou motiváciou, najčastejšie pre peniaze. Neviem, či je možné vziať licenciu dlhšie neaktívnym pästiarom. Pri amatéroch je hranica 35 rokov, malo by sa to zvážiť aj u profesionálov. Boxoval som takmer do štyridsiatky a nedokážem si predstaviť, ako je napríklad v 47 rokoch možné byť v maximálnej kondícii," vyslovil sa Carl Froch. Brit zavesil rukavice na klinec ako 38-ročný, momentálne pôsobí ako expert Sky Sports.
Aj v dokumentárnom filme "V ringu s Alim" sa spomína, že šampióni chcú vedieť, či dokážu zvíťaziť ešte v jednom zápase. Muhammad Ali už v posledných dvoch vystúpeniach ani zďaleka nepripomínal svoje minulé ja, ktorým si vyslúžil ocenenie pre športovú osobnosť dvadsiateho storočia od BBC i Sports Illustrated. Neskôr mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Prítomnosť rizika v bojových športoch je nesporná, jeho presná povaha už nie. Jeden utrpí vážne komplikácie, druhý nie. Faktory zvyšujúce náchylnosť k dlhodobým patáliám sa od roku 2010 snažia pomenovať v Centre pre zdravie mozgu Lou Ruvo v Las Vegas, kde pracujú so stovkami aktívnych i bývalých pästiarov. Skúmajú individualitu, čiže prečo podobné úrazy spôsobujú rôzne následky.
Počas súboja už nezáleží na nejednotnosti organizácií alebo komisií, na boxerov dohliadajú jednotlivci - rozhodca medzi povrazmi a lekár spoza nich. Keď zlyhajú aj oni, výsledok môže byť ešte drastickejší a dostaviť sa takmer ihneď.
V nedávnej minulosti vyvstáva prípad Pricharda Colóna. Jeho rodina požiadala o odškodné vyše 50 miliónov amerických dolárov od organizátorov duelu s Terrellom Williamsom z októbra 2015. Portoričan po ňom upadol do kómy a je v trvalom vegetatívnom stave, hoci v lete sa uňho objavili známky zlepšenia. V žalobe figurovali promotérske spoločnosti HeadBangers Boxing a DiBella Entertainment, ako aj ringový lekár Richard Ashby, ktorý nezastavil duel po siedmom kole, keď sa Colón sťažoval na závraty a bolesť hlavy. V zápase inkasoval viacero úderov do zátylku, tie sú proti pravidlám.
"Výdaje na starostlivosť o pacienta v Prichardovom stave sú astronomické. Vyžaduje si celodennú opateru, prežíva nepredstaviteľné utrpenie," uviedol právny zástupca rodiny pre ESPN. Tragédia sa začala 17. októbra 2015. Aj keď ho Ashby prezrel po siedmom kole, napriek príznakom mu dovolil pokračovať. Portoričana diskvalifikovali v deviatom kole po tom, ako mu v rohu sňali rukavice v domnienke konca zápasu. Táto chyba mu možno v konečnom dôsledku zachránila život. Colón sa s pomocou dostal do šatne, kde vzápätí zvracal a skolaboval. Urýchlene ho transportovali do nemocnice, podstúpil urgentnú operáciu mozgu, ktorá odhalila krvácanie do mozgu.
Doživotné následky utrpel tiež Nemec Eduard Gutknecht po prehre s Britom Georgeom Grovesom v novembri 2016. Boxoval dvanásť kôl, oponentovi ešte zagratuloval v ringu, ale potom skolaboval v šatni a previezli ho do nemocnice. Už sa úplne nezotaví, zostal ochrnutý a nedokáže rozprávať, občas komunikuje prikývnutím. Ďalší Brit Nick Blackwell dopadol lepšie aj vďaka tomu, že otec jeho protivníka Chrisa Eubanka ml. kázal svojmu synovi, aby ho neudieral do hlavy. Blackwell krvácal z nosa a vytvoril sa mu opuch, ktorý mu znížil videnie. Lekár rozhodol v desiatom kole o ukončení stretnutia, o niekoľko minút dostal Blackwell kyslík a z arény ho odniesli na nosidlách. V nemocnici ho prijali s vnútrolebečným krvácaním, nepotreboval operáciu. V nasledujúcich dňoch ho prebudili z umelého spánku, uzavrel aktívnu činnosť, no chcel zostať pri boxe.
Blackwell si na jeseň minulého roka obstaral trénerskú licenciu, koncom novembra 2016 ho opäť hospitalizovali po sparringu. Tentoraz už museli operačne zredukovať opuch mozgu. Britský boxerský kontrolný výbor suspendoval pästiara aj kouča, ktorí sa podieľali na sparringu. Blackwellov bývalý tréner Gary Lockett o ňom nevedel, brat Daniel informoval 23. decembra 2016, že Blackwell sa prebudil z kómy.
Eubank st. neradil svojmu synovi náhodou, aby súpera neudieral do hlavy, keď videl, v akom je stave. Zažil to sám, podobné patálie utrpel po vzájomnom súboji jeho niekdajší oponent Michael Watson. Možno obaja Eubankovci si vtedy spomenuli na slová Pacquiaa. "Box nie je na zabíjanie."
