Pritom všetko mohlo byť inak. Keby sa po maturite nerozhodla skúsiť šťastie na druhom konci republiky, možno by jej namiesto pódií a mikrofónu prischli na celý život výrobné haly a šijací stroj.
Viete si dnes predstaviť, že by ste zostali v Stropkove, kde ste vyrástli a živili sa šitím?
To sa mohlo celkom pokojne stať nebyť mojej tvrdohlavosti, odvahy aj neústupčivosti ísť za svojím snom. Po maturite na Odevnej priemyslovke vo Svidníku som si našla prácu na inzerát v bratislavskom závode Zornica a skúsila šťastie.
Je to výhoda, že ste sa v škole naučili šiť?
Vyštudovala som odbor výroba odevov a bielizne a v čase mojich speváckych začiatkov to bola veľká pomoc. Vymýšľala som si kostýmy na pódium aj do civilu, šila, farbila, batikovala, háčkovala, zdobila...
Pre dievča z malého mestečka na východe to bol odvážny krok ísť na vlastnú päsť do veľkomesta.
Mali sme v Bratislave vzdialených príbuzných. Nikdy predtým sme sa nevideli, ale meno Beáta mám práve po ich dcére. Pár dní po maturite som u nich zazvonila a oni ma prichýlili. Neskôr som bývala v Zornici na ubytovni.
