Už pred stretnutím ním lomcovali emócie. Počas hymny sa neubránil slzám. Na ihrisku ako tradične sršal odhodlaním a prehľadom. Po záverečnom hvizde absolvoval čestné kolo na rukách s dcérkou Ninkou. Ďakoval verným fanúšikom, ktorých prišlo 6 415.
Nechceli ste si to s odchodom ešte rozmyslieť?
Už som sa rozhodol na tisíc percent, že v reprezentácii končím. Krajšiu rozlúčku som si nemohol predstaviť. Želám každému hráčovi zažiť takýto zápas a atmosféru. Neľutujem. Jedny dvere sa otvárajú, iné sa zatvárajú. Život ide ďalej. Ostanem v kontakte s chlapcami. V ďalších kvalifikáciách im želám postup.
Čo vám behalo hlavou, keď ste plakali pri hymne?
Za týždeň sa toho veľa nakopilo. Nedával som to najavo. No pri hymne som už nedokázal udržať emócie. Musel som ich dostať zo seba von.
Boli to jediné slzy?
Hamšo, Mak, Hubočan, skoro každý sa ma pýtal: Čo Janči, budeš plakať? Chlapci, neviem, nechajte ma, hovoril som im. Nakoniec to prišlo. Dočkali sa.
Nebola dohoda, že na konci budete striedať, aby vás fanúšikovia vytlieskali?
Pozeral som na trénera Kozáka a nič. Sedel spokojne. Keď bol spokojný, tak ho nebudem dráždiť, povedal som si.
Ako ste si užili posledný zápas s kapitánskou páskou?
Zvykol som si. Asi budem ešte pokračovať (smiech). Dobrý pocit. Nie, nie. Kapitánom je Škrtel. Líder mužstva. On, ale i ďalší, skúsenejší, majú mladej generácii čo odovzdať. Sú to dobrí učitelia.
Víťazstvo prišlo v poslednej minúte. Pekná rozlúčka?
Takto sme si to predstavovali. Nóri ukázali silu. Hrali dobre v defenzíve. Teší ma, že sme si udržali čisté konto. Som rád za víťazstvo.
Zariadil ho Lobotka. Aj mu niečo za to kúpite?
Možno ho pozvem na pivo. Však on je také malé pivo. (smiech)
Kto z blízkych vás prišiel pozrieť na štadión?
Bolo ich veľa. Musel som sa buchnúť po vrecku a zabezpečiť okolo 70 – 80 vstupeniek pre známych. Ďakujem celej mojej rodine. Priateľke Lenke, rodičom, bratovi, všetkým blízkym a kamarátom. I fanúšikom, ktorí boli vždy naším dvanástym hráčom.
Čo vás najviac dojalo?
Tričká spoluhráčov s mojou podobizňou. Pekné gesto. Rovnako tak videá na obrazovke, v ktorých mi známi ľudia želali všetko dobré. Celý týždeň som čítal komentáre chlapcov v novinách. Vďaka všetkým.
Čo ste povedali hráčom v kabíne po zápase?
Všetci na mňa čakali. Skandovali moje meno. Kričali: Ďakujeme. Spolu sme si dali ešte naposledy klasické pokriky. Som stále súčasťou tejto partie. Stále sa tak cítim.
Čo vám bude najviac chýbať z reprezentačného prostredia?
Partia, atmosféra. Chlapcom som napísal na sociálnej sieti: Budete mi chýbať. Ľúbim Vás.
Rezonoval váš odchod aj vo vašom klube Trabzonspor?
Sledoval som správy z Turecka. Noviny zachytili, že sa lúčim s reprezentáciou. Spoluhráči mi nechystajú nič špeciálne, lebo to je klub a toto je reprezentácia.
Ostane vám na pamiatku video z posledného zápasu?
Dúfam, že áno. Musím sa dohodnúť s tými správnymi ľuďmi. Hádam sa niekto nájde.
Na čo budete spomínať najviac?
Najmä na pekné časy. Majstrovstvá sveta či Európy. Ale boli aj horšie chvíle. Tiež patria k futbalu. Na tých trinásť rokov v najcennejšom drese nikdy nezabudnem.
