Dlhoročnému stopérovi v repre pripravili spoluhráči víťaznú bodku a emócie na trnavskom štadióne vystupňovalo aj takmer 6-tisíc divákov, ktorí po konečnom hvizde rozhodcu vyvolávali opore zadných radov národného tímu na slávu - Ďuricu vytlieskali postojačky a kričali z plných hrdiel "Ďakujeme!".
Ďurica popustil uzdu emóciám, plakal už pred stretnutím pri tónoch štátnej hymny. Po zápase si na trávniku spravil "čestné kolo" spolu so svojou dcérkou Ninkou a v obkolesení svojich dnes už exspoluhráčov si naposledy užíval atmosféru medzištátneho zápasu.
"Za celý týždeň sa vo mne nahromadili emócie a pri hymne sa mi ich nepodarilo udržať. Musel som to zo seba dostať von... Potom už som neplakal. Takto nejako sme si ten zápas predstavovali, bola to pekná a víťazná rozlúčka. Nóri ukázali svoju silu v defenzíve, ale som rád, že sme ich zlomili," povedal Ďurica.
Ten sa po stretnutí chopil aj vodcovskej úlohy pri skandovaní a oslavách víťazstva. Z jeho úst znelo cika-caka v reprezentačnom drese naposledy.
