Zvolení predsedovia samospráv totiž budú musieť nájsť spoločnú reč s početnými zastupiteľstvami. Práve do nich sa dostalo množstvo nezávislých poslancov, ktorí môžu prácu novým županom poriadne skomplikovať. Politická mapa Slovenska sa neprekresľovala len na čele VÚC, ale dôležitým výsledkom sú najmä počty poslancov jednotlivých zastupiteľstiev.
Tí bojovali v straníckych tričkách, ale aj ako nezávislí. Mnohí novozvolení župani majú medzi prvými prioritami nájsť spoločnú reč práve s týmito poslancami. „Budem sa snažiť nastaviť konštruktívne vzťahy so zastupiteľstvom BBSK a naštartovať plnenie nášho programu. Práve nekonštruktívne vzťahy medzi županom a zastupiteľstvom v poslednom volebnom období škodili nášmu kraju,“ povedal Novému Času nový župan Banskobystrického VÚC Ján Lunter. Za vlády Mariana Kotlebu boli vzťahy na bode mrazu, keďže on sám vetoval návrhy poslancov, ktorým sa zase nepáčili jeho výjazdové rokovania v straníckom šate.
Do župných parlamentov sa tento rok prebojovalo najväčšie množstvo nezávislých zákonodarcov v histórii. Dokopy ich bude až 160, čím predbehli aj straníckych nominantov. Politológovia však upozorňujú, že nie všetci sú nezávislí, ako sa tvária. „Treba to rozlišovať – veľa si ich tak hovorí, ale v skutočnosti nie sú. Smer to aj v komunálnych voľbách robil tak, že nasadil nezávislých, aby im neuškodila značka Smeru,“ vysvetľuje analytik Eduard Chmelár. „Problém by bol, keby mal župan naladené zastupiteľstvo nepriateľsky, čiže zostavené z opozičných strán,“ dodáva Chmelár. Politológ Ján Baránek pripomína, že nezávislí poslanci vnášajú do vzťahov istú anarchiu, keďže župan sa nebude dohadovať s jedným klubom, ale zrejme s každým samostatne. „Šéfovia VÚC majú určité kompetencie, ale bez súhlasu zastupiteľstiev nebudú vedieť pretlačiť veľa vecí. Hlasy potrebujú aj pri schvaľovaní väčších investícií či rozpočtu,“ zakončil.
