Porozprávať o tom by mohol aj básnik Pavol Országh Hviezdoslav, po ktorom pomenovali gymnázium v Kežmarku, kde študoval. Zrejme to bola dobrá príprava na to, aby neskôr začal hýbať slovenskými dejinami.
V miestnej lyceálnej knižnici sa dodnes zachovala čierna kniha. Píše sa v nej, čo sa Hviezdoslavovi podarilo vyviesť. „Dvakrát prišiel neskôr z prázdnin a raz sa opil v miestnej krčme a potom sa pobil,“ prezradila Katarína Slávičková (50), ktorá je poverená vedením knižnice. Za bitku sa dejateľ ocitol v školskom väzení, takzvanom karceri. „Je to malá miestnosť, kde prúdenie vzduchu zabezpečoval komín, inak v nej nebolo vôbec nič. Pozrieť si ju môže každý návštevník lyceálnej knižnice,“ doplnila Slávičková, podľa ktorej boli lyceálne pravidlá veľmi prísne a sú uvedené aj v najstaršom zachovanom školskom poriadku z roku 1703. Zakazoval naháňať sa po chodbách, fajčiť, chodiť neskoro či pľuvať pred školou. „Kto to porušil, väzenie ho neminulo. Skončili tam všetci, bez výnimky. Nikto vtedy nemohol tušiť, že sa Hviezdoslav neskôr vyprofiluje na veľkého slovenského dejateľa,“ uzavrela Slávičková.
Čo si o jeho vyčíňaní myslia súčasní študenti
Petra Barnašová(16), 1,. ročník
- Bol to básnik a veľká osobnosť našich dejín. Mne sa však to, čo sa stalo jemu, stať nemôže. Ja som slušná.“
Eliška Šišková(16), 1. ročník
- Pavol Országh bol významná osobnosť našich dejín. To, čo sa stalo jemu sa môže stať každému.“
Anna Mária Zemčáková (15), 1. ročník
- Viem, že študoval na tomto gymnáziu. Musel skoro vstávať, lebo býval ďaleko. Že ho potrestali je zaujímavé. Nevedela som to. Nikdy neviete, čo sa prihodí vám.“
Pomenovali po ňom planétku
Pavol Országh Hviezdoslav
(* 2. 2. 1849 – † 8. 11. 1921)
Narodil sa v rázovitom kraji vo Vyšnom Kubíne ako tretie dieťa v schudobnenej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országa-Vyšňanovie a Terézie. Mal brata Mikuláša a sestru Máriu. Hviezdoslav bol jeho pseudonym z roku 1875. Ide o jednu z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry zo sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia. Jeho najznámejšími dielami je Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Krvavé sonety. Na jeho počesť pomenovali planétku (3 980) Hviezdoslav.
